Martin Mešša
Kované kríže na väčšine sakrálnych objektov z 19. a 20. storočia sú na prvý pohľad jednoduchými kovanými predmetmi viac alebo menej zdobenými. Staršie kríže sú však zložitejšou sústavou informácií, ktorých vyjadrenie znakmi a idiogramami postupne vypadáva zo znakového systému kresťanstva. Kované kríže sa zachovali na viacerých sakrálnych stavbách aj v zbierkach múzeí. Na severovýchodnom Slovensku sa zachovalo najväčšie množstvo tvarov z celého Slovenska. Kríže poskytujú neobyčajne bohatý a zaujímavý materiál pre štúdium znakov, štýlu doby. Na kovaných krížoch môžeme sledovať posun od jednoduchého ochranného znaku či ideogramu k ozdobným dekoratívnym prvkom, od jednoduchého vyjadrenia majstrovsky zvládnutej skratky po snahu o dokonalé tvary vyjadrené v jednoduchých výtvarných formách. Aj na kovaných krížoch si ľudový výtvarný prejav udržiava svojský výraz prostej štylizácie. Nachádzame tu však aj zložitosť a ozveny starších predstáv. Každý dekoratívny prvok figuruje vo význame znaku. Sám alebo s inými znakmi tvorí ideogram. Zložité tvary krížov na severovýchodnom Slovensku vznikali ako syntéza podnetov gotickej symboliky, podnetov východného kresťanského obradu i neskoršej ornamentálnosti baroka. Boli však prepracované a pretvorené vynaliezavosťou a invenciou ľudového tvorcu.