Martin Mešša
„Fujara je veľkou drevenou, hranovou, extrémne hlboko ladenou píšťalou pastierov Podpoľania – etnografického regiónu Slovenska. Pre jej veľkosť sa na píšťalovú hranu musí fúkať cez pomocný vzduchovod. Fujara má jedinečné zvukové a hudobné vlastnosti, ktoré so špecifikami interpretácie sú hudobným nástrojom jednoduchej i virtuóznej hry. Fujara so ševelivým, mäkkým decentným hlasom, veľkou rozsahovou melodikou, rapsodickým prednesom je jedinečným nástrojom horskej samoty, nositeľom hudobného dialógu medzi človekom a prírodou. Je aj nástrojom hudobného kontaktu pastierov na horských pasienkoch, nástrojom relaxu človeka i upokojenia a ochrany stáda.“
To sú úvodné slová z výstavy Desatoro o fujare s podtitulom …o ľudovom hudobnom nástroji v kultúre Slovenska. Originálmi hudobných a zvukových nástrojov, ako aj iných múzejných zbierok, fotografiami, ikonografiou, notovými zápismi, filmovými dokumentmi a reprodukovaním hry na fujaru autori využili príležitosť zápisu fujary do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a predstavili ľudovú hudobnú kultúru Slovenska, ktorej je tento nástroj neodmysliteľnou časťou. Výstava mala premiéru v júli Slovenskom národnom múzeu Bratislave, v októbri 2006 bola reprízovaná v sídle UNESCO v Paríži.