Rozhovor s Ivicou Vidrovou
Redakcia
Ivica Vidrová (1943) absolvovala v roku 1969 ateliér keramiky a porcelánu (prof. Otto Eckert) na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe. Je jednou z najvýznamnejších slovenských autoriek, ktorá zasvätila svoju tvorbu hline a jej úskaliam. To všetko boli aj témy rozhovoru s touto slovenskou keramičkou.
„Vôbec nerozlišujem ani nevnímam delenie na úžitkové a voľné umenie. Myslím si, že úžitkový predmet môže byť objektom s vlastným priestorom… Už dávno som vyrovnaná s tým, že keramika bola vždy odsúvaná mimo veľkého umenia. Ja osobne som s keramikou v dialógu, rada ju tvorím… Osobne som sa s nezáujmom o keramiku vysporiadala, ale ako pedagóg sa usilujem vychovať dostatočne sebavedomú generáciu, ktorá nikdy nebude mať tento pocit. Našťastie, nahráva tomu proces pomalej, ale výraznej zmeny podoby keramiky od 70. rokov.“
Zaujímavou časťou tvorby Ivice Vidrovej je hlinený objekt hlavne z 90. rokov, drobné architektúry s výtvarne spracovaným povrchom. Objavuje sa aj figúra. Výtvarníčku inšpirujú mimoeurópske kultúry, najmä umenie Blízkeho východu. „Vázy predstavujú v mojej tvorbe kontinuálnu tému, pre mňa je váza hlinenou figúrou. Má svoju výšku a veľkosť, svoje telo.“
Najbližší je I. Vidrovej porcelán, nie úžitková podoba, ale jeho voľné ukladanie do objektov. „Ovplyvňuje voľnú tvorbu, učí vnímať priestor a objem. Považujem za dôležité v pedagogickom procese striedať tieto dve disciplíny… Priestor realizácie ma veľmi ovplyvňuje, rada ho prijímam ako výzvu a reagujem naň. Z prác reagujúcich na priestor či umenie in situ som na spoločnom sympóziu s kolegami z Izraela v Ružbachoch urobila inštaláciu Habitanti, nevinných zajacov nebezpečne zoradených v geometrickom kruhu. Posledné práce sú z minulého roku, vznikli v Houstone. Vytvorila som sériu obrazov a váz inšpirovaných nedávnou prírodnou katastrofou v Spojených štátoch (Hurikán Katrina).
Ivica Vidrová sa často zúčastňuje aj so svojimi žiakmi na keramických sympóziách po celom svete. „Získala som možnosti výmeny študentov medzi školami, nielen do západných krajín, ale aj do Turecka, ktoré je veľkou školou inšpirácie s bohatou históriou a hlbokými vrstvami kultúr s pôvodnými a stále živými technológiami… Naše jediné miesto pre sympóziá v Kalinove má úžasnú tvorivú atmosféru, ktorú oceňujú aj zahraniční hostia.“
Od roku 1997 pôsobí I. Vidrová ako vedúca ateliéru keramiky Katedry úžitkových umení na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Prišla s jednoduchým konceptom od hrnčeka po sochu, čo zahŕňa celú škálu keramiky v súčasnom ponímaní. Ateliér vychoval už celú jednu novú generáciu. Snahou I. Vidrovej ako pedagogičky bolo hlavne to, aby študenti videli iné možnosti, dostali sa do sveta, a aby aj k nám prichádzali iní.
V súčasnosti I. Vidrová spolu s komisárom Štefanom Oriškom pripravuje veľkú výstavu ateliéru keramiky VŠVU, ktorá bude v Kremnici. Základom koncepcie je predstaviť novú mladú generáciu s úplne iným prístupom a vnímaním. Avantgardnú. Výstava sa otvára 3. októbra.
V čom spočíva tvorba súčasnej keramiky? Podľa I. Vidrovej jej hodnota spočíva v absolútnom originálnom autorskom technologickom výskume. Všetko je dovolené a to, čo sa predtým v remesle nesmelo, je otvorené. Zachytenie chýb, živosti hliny, procesu. Finálny produkt môže mať podobu od nevypálenej hliny až po popraskanú vypálenú.