Slovenský keramický rok

Slovenský keramický rok

Štefan Oriško

Hlavnými udalosťami keramického roku 2007 na Slovensku boli cyklické podujatia – výstava Slovenská keramika dnes a sympózium v Lučenci. Výstava Slovenská keramika dnes už po piaty raz bilancovala aktuálny stav keramickej tvorby a súčasne reflektovala aktivity Združenia keramikov za posledné tri roky. Výstava bola orientovaná na rozmanitosť podôb keramiky, originalitu autorských programov i na generačné vrstvenie. Stretla sa tu široká škála názorov od strohého dizajnu cez dekoratívne práce, viaceré formy hlineného objektu až po pokusy o keramické inštalácie. Na obraze súčasného stavu slovenskej keramickej tvorby sa podnes podieľa generácia autorov, ktorá nastupovala v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, presadzujúca zrovnoprávnenie keramiky s vysokým umením (I. Vanek, J. Marth, J. Sušienka). V početnej strednej generácii, ktorá nadviazala na ťažko získané pozície svojich predchodcov, sa dajú sledovať pokusy rozšíriť hranice keramiky (A. Horváthová, I. Vidrová-Langerová). Popri radikálnejších inováciách zaujali aj jemnejšie posuny v autorských programoch viacerých výtvarníkov (M. Rudavská, V. Oravec, B. Lunterová, I. Holešovský). Hoci keramický dizajn, vytláčaný lacným dovozom, je u nás skôr na ústupe, obdivuhodná je systematická snaha, s akou sa tejto oblasti venuje I. Markovičová. Sú síce oceňované na súťažiach, zostávajú však zväčša v rovine návrhov. Na výstave výrazná bola účasť najmladšej generácie, ktorá patrí medzi absolventov keramického ateliéru Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Viacerí z nich získali už uznanie a presadzujú sa predovšetkým autorskými prístupmi (J. Ordódyová, E. Balážová, A. Čepiššáková).

Druhé, pravidelne sa opakujúce podujatie v slovenskej keramike – 19. sympózium v Lučenci, prebehlo v rovnakom prostredí a podmienkach ako niekoľko predchádzajúcich rokov. Pracovalo sa v závode Žiaromat v Kalinove. Sympózium bolo skôr neveľké čo do počtu (piatich) účastníkov – P. Strassner, D. Kosová, H. Hlušičková, P. Hoššová, A. Čepiššáková. Obavy z nedostatku prác na záverečnú výstavu sa však nenaplnili. Z organizačných dôvodov sa z cudziny prizvali len českí susedia, takže opäť to bol jeden zo slovensko-českých ročníkov.

ÚĽUV