Výšivka krivou ihlou

Výšivka krivou ihlou

Tatiana Figurová

Pôvodnú ľudovú kultúru na Podpoľaní (Detva a okolie) charakterizuje o. i. originálna výšivka krivou ihlou. Vyvinula sa v súvislosti s výzdobou ľudového odevu. Uplatňovala sa najmä na čepci, rukávcoch, šatke, menej na sukni, mužskej košeli, nohaviciach, zástere. Vyšívané bývali aj kožené časti odevu. Kroj ako prví opúšťali remeselníci, obchodníci, obyvatelia, ktorí chodili na sezónne práce mimo Detvy alebo továrenskí robotníci. Zmeny v odeve urýchlili aj obe svetové vojny. V 40. rokoch 20. storočia si Detva začala vytvárať tradíciu sviatočného nosenia ľudového odevu, kým z bežného pracovného života sa vytrácal. Tento zvyk sa zachoval až do súčasnosti a do istej miery má zásluhu na stále živom vyšívaní krivou ihlou. Detvania dodnes slávia dôležité udalosti v kroji.

Výšivka krivou ihlou sa zhotovuje podľa predkresleného vzoru na textile napnutom na drevenom ráme. Výšivka sa tvorí retiazkovým stehom krivou ihlou, motívy sú plné, vyrezávané alebo podkladané tylom – ten je v súčasnosti zriedkavý, alebo ich kombinácie. Počas celého 20. storočia dochádza postupne k zmenám vo výbere farieb a materiálu, zvlášť v jeho druhej polovici. Okrem ľudového odevu sa výšivka krivou ihlou uplatňuje na bytovom textile. V súčasnosti pôsobia v Detve firmy, ktoré ponúkajú vyšívaný textil nadväzujúci na tradície a majú vytvorenú vlastnú sieť veľmi zručných vyšívačiek. Vyšívačky, ktoré sú predstavené v článku, navštívila autorka v roku 2006 a sú príkladom súčasného nekomerčného záujmového vyšívania na Detve.

ÚĽUV