Majster majoliky a hrnčiny
Zora Valentová
Viliama Hronca si môžu ako profesionálneho keramikára privlastňovať dve mestá na Slovensku – Modra a Turčianske Teplice. Každé z nich osobitne ovplyvnilo jeho pracovnú dráhu, ktorej výsledkom je jeho dvojitá odbornosť.
Viliam Hronec absolvoval odbornú výučbu vo výrobnom družstve Slovenská ľudová majolika v Modre, kde sa v rokoch 1971 – 1973 vyučil za kruhára, točiara. Po vyučení zostal pracovať v dielni, v roku 1979 však začal pôsobiť ako samostatný keramikár a nadviazal spoluprácu s ÚĽUV-om. Spočiatku robil kópie starej fajansy. Na prelome 80. a 90. rokov realizoval návrhy výtvarníčky ÚĽUV Evy Kramplovej, ktoré rozšírili jeho sortiment.
V roku 1980 sa presťahoval do Turčianskych Teplíc. Tu sa naňho obrátilo Slovenské národné múzeum v Martine s požiadavkou, aby skúsil obnoviť výrobu zaniknutej tradičnej keramiky vyrábanej v tamojšom regióne. Išlo o hrnčiarsku výrobu, čo pre majolikára znamenalo naučiť sa poznať nové materiály, postupy prípravy a výroby, naštudovať si sortiment atď. Viliam Hronec si vybral tradičné úžitkové nádoby, ktorých sýta zelená transparentná glazúra oslovuje zákazníkov práve klasickými tvarmi a jednoduchou farebnosťou bez výzdoby. Vytvoril tiež kolekciu úžitkových výrobkov točenú z troch hlín – bielej, červenej a čiernej, ktorej výsledkom je zaujímavý mramorový efekt.
Viliam Hronec zostáva naďalej výrobcom v oboch keramických odboroch. Keramika ho živí, aj keď veľmi skromne, ako sám konštatuje.