Ľubomír Logauer
Martin Benka, slovenský maliar, začínal ako umelecký remeselník. Priťahovala ho najmä práca s drevom. Mal k nej vzťah od detstva, jeho otec bol tesár a sám uvažoval o povolaní rezbára. V širšom kontexte Benkovho diela vidieť, že jeho husle, náčrty architektúry, oltár i zariadenie kaplnky v Spišskej Kapitule sa zaraďujú do jednotného úsilia, ktoré bolo najzreteľnejšie v jeho úžitkovej grafike. Benka sa usiloval o národný sloh a v celej svojej tvorbe, bez rozdielu, ho presadzoval.
Benka prišiel ako mladý tovariš roku 1906 zo Slovenska do Viedne, metropoly veľkého mnohonárodnostného štátu. Potom sa usadil v Prahe, kde žil 30 rokov, a odtiaľ sa napokon presídlil späť na Slovensko do Martina. Práve vo vplyvoch Benkovej mladosti, v secesii a v českom tzv. rondokubizme, treba hľadať tvarové východiská jeho národného slohu. Benka k týmto vplyvom pridal to, čo on považoval za slovenské. Bolo v tom však viac osobného ako národného. Slohotvorné úsilie Benku vrcholilo koncom tridsiatych a v prvej polovici štyridsiatych rokov. Jeho tvorba upadla najmä pod socialistickým nátlakom. Ale ani v tomto období úplne nepoprel svoju individualitu, v mnohých malých úžitkových prácach dokonca vôbec nie.
Benkove prvé „dizajnérske“ návrhy sa týkajú obrazových rámov, ktoré v 30. rokoch 20. storočia navrhol pre svoje obrazy. Tak ako rámy, aj mnohé z jeho ďalších pokusov o dizajn sa dajú dokumentovať zväčša iba v návrhoch.
V návrhoch na poháre mieru sa Benka vrátil k lomeným uhlom z čias českého kubizmu a presadil svoje riešenia z predchádzajúceho obdobia tridsiatych rokov. Jeho pokusy o vytvorenie národného suveníru neuspeli. Zaostali za aktuálnym, trendovým funkcionalizmom a nikdy neboli zrealizované. Až teraz, s odstupom rokov vnímame tvarovú a výtvarnú zrelosť jeho váz ako ojedinelý jav v slovenskom dizajne. V polovici 50. rokov, napriek tomu, že Benka nebol nábytkový architekt, navrhol si vlastný nábytok. Jeho najdôležitejšou realizáciou z dreva bol oltár a zariadenie seminárnej kaplnky v Spišskej kapitule. Je to pokus o kompletný dizajn. Zvláštnu kapitolou v Benkovej dizajnérskej tvorbe tvoria husle. Začal sa nimi zaoberať koncom 30. rokov 20. storočia a v práci pokračoval až do konca 60. rokov. V ich tvarovom riešení dosiahol svoj dizajnérsky vrchol.
Prevažná väčšina z jeho návrhov úžitkového umenia nebola nikdy zrealizovaná. Pre jedných boli príliš národné a pre iných zas konzervatívne. Pritom Benka bol bytostný štylista. Preto možno považovať Martina Benku za predchodcu dnešných našich dizajnérov.