Jozef Lenhart
Jozef Franko sa vyučil za keramikára v Slovenskej ľudovej majolike v Modre. Postupne sa prestal sa zaoberať výrobou tradičnej modranskej majoliky a našiel si vlastný štýl. Zameral sa na figurálnu tvorbu a svojou prvou autorskou výstavou v roku 1973 vstúpil na výtvarnú scénu slovenskej keramiky ako výtvarne vyhranená osobnosť. V tomto období začal spolupracovať aj s ÚĽUV-om.
Nezameniteľný výtvarný rukopis cítiť najmä v spracovaní figúry, ktorá akoby bola vytočená na hrnčiarskom kruhu a nezaprie, že jej autor je pôvodným povolaním džbankár. Zakrátko po výstave, v roku 1975, sa figúra jeho Jánošíka dostala na československú poštovú známku. Originálne diela vytvoril na námety Piety a Madony. Najmä svoje Piety dokázal individualizovať a vymaniť z predpísanej schémy. „Pietu chápem ako odkaz európskej tradície. Sakrálne umenie je v našich génoch a táto inšpirácia by sa nemala ponímať ideologicky. Pre mňa dielo so sakrálnou tematikou je umeleckým dielom, ktoré hovorí o histórii a kultúre. Táto inšpirácia dosiahla v umení najvyššiu výtvarnú formu a ja sa s ňou od svojich začiatkov pohrávam. Pieta a Madona sú moje trvalé námety. Chápem to ako hraničné polohy ľudského života. Madona je začiatok života človeka a Pieta zas jeho koniec.“ Zo svojich najlepších figurálnych vecí, ktoré nepredával, vytvoril zbierku a natrvalo ju nainštaloval v renesančnej kaplnke budovy starej radnice vo svojom rodnom meste Pezinku.
J. Franko je okrem figuralistu tiež vynikajúci maliar majoliky. Posledných 20 rokov sa však venuje najmä dizajnu kachlí a zdokonaľovaniu systému kúrenia. Kachliarstvo posunul zo záľuby na úroveň remesla, ktoré ho živí. Kachle nestavia, ale vytvára z hliny modely a pripravuje formy.