Ida Sládková
Slovenská záhrada je odrazom životnej úrovne, ktorá nebola vysoká. Vznikla spontánne, z prirodzenej potreby, s vytváraním domova a v spojitosti s liečiteľstvom. Nachádzala sa v bezprostrednej blízkosti domu a mala dedinský ráz. Vo svojom pôdorysnom riešení a rastlinnom zložení bola archaická. Uchovala si prvky kláštornej záhrady, jej funkčnosť i druhové zloženie rastlín. Cieľom kláštorných záhrad bolo zabezpečiť v izolovaných podmienkach, mimo civilného sveta a v každom ročnom období liečivo na neduhy, plody pre žalúdok a pochutiny do kuchyne. Prostredníctvom kléru sa na vidiek dostali kvety, plody a byliny, ktoré sa voľne v našom zemepisnom pásme nevyskytovali. Z fár do domácností sprostredkovávalo novoty posluhujúce služobníctvo. Vo vidieckej záhrade sa pestovali predovšetkým rastliny späté s úžitkom a v spojitosti s tým, čo sa na gazdovstve chovalo a potrebovalo. Preto sa v nej ocitli i koreniny a liečivé bylinky.
Vidiecka záhrada sa delila na prednú a zadnú. Zadná, nachádzajúca sa za hospodárskymi budovami, mala zeleninový charakter, predná, zaberajúca priestor na priedomí domu, bola okrasná. K jej vzniku došlo pravdepodobne niekedy v prvej polovici 19. storočia, v období biedermeieru, keď sa výrazne dostal do popredia kult kvetín.
O okrasnú záhradu sa starali predovšetkým ženy, ktoré si kvety do nej nosili z miest, „od pánov“, kde slúžili. Tak sa dostali do vidieckych záhad i exotické oleandre, hortenzie, pivónie, tulipány, ľalie… Šírili sa výmenou a vlastným rozmnožovaním.
Dedinská záhrada nepodľahla módnym trendom. Udržala si konzervatívny vzhľad až do poslednej štvrtiny 20. storočia, keď bola zamietnutá a nahradená záhradným hybridom na míle vzdialeným jej pôvodným hodnotám. Novoosídľovanie vidieka solventnými skupinami obyvateľstva prinieslo do tohto prostredia sadovníctvo, ktoré je tomuto prostrediu cudzie a výrazne ho zdeformovalo. Dediny prichádzajú o svoj urbanizmus, z ich obrazu sa vytráca fenomén predzáhradiek. Okolie domov zaplnili cudzokrajné dreviny, ktoré sa nikdy v týchto zemepisných pásmach nevyskytovali. Za pár rokov sa vytvoril záhradný štýl, ktorý pripomína skôr vzorkovnicu exotických drevín, ako záhradu s vlastnou filozofiou. Bez vzťahu k prostrediu a tradícii.