Michal Stolárik
Hlavnou myšlienkou výstavy Presahy výšivky / myslenie ihlou bolo predstaviť médium výšivky ako techniku, ktorá dokáže plnohodnotne konkurovať súčasnému umeniu. Kurátori sa nezamerali na remeselnú hodnotu výšivky, ale snažili sa vybrať diela tak, aby bolo každé vytvorené na odlišnej báze a predstavovalo inú možnosť umeleckého vyjadrenia. V snahe ukázať rôzne druhy práce s textíliami boli niektoré diela veľmi abstrahované a klasickú výšivku pripomínali len minimálne. Výborným príkladom plnohodnotného spojenia „tradičného“ a „súčasného“ sú práce Vlasty Žákovej, ktorá sa prezentovala monumentálnym figurálnym obrazom a textilnou plastikou v životnej veľkosti. Výšivku ako kresbu a bavlnu ako ceruzu použila vo svojej tvorbe aj Mira Podmanická. Spomienky na minulé skúsenosti veľmi jemne prenáša do textilných obrazov. Ďalším príkladom tzv. „vyšívaných obrazov“ sú diela holandskej výtvarníčky Tilleke Schwarz. Dielo Svetlany Fialovej pôsobilo v rámci celej výstavy ako výrazný solitér. Jej priestorová kresba bavlnou sa dá považovať za výšivku v prenesenom význame. S výšivkou ako s konceptuálnym dielom pracovali Miroslav Brooš, Silja Puranen a Inez Züst. Ďalšou časťou výstavy boli miniatúry a kópie reálnych predmetov Patrície Klöcklerovej a drevené šperky doplnené výšivkou od holandskej umelkyne Beppe Kessler. Od Marian Bijlenga boli na výstave „ľudské herbáre“, kde funkciu bavlny nahradili vlasy rodinných príslušníkov. Výšivku ako súčasťou akčného umenia predstavila srbská umelkyňa Snežana Skoko.