Ján Granec – Nemám strach, že keramika skončí…

Ján Granec – Nemám strach, že keramika skončí…

Agáta Petrakovičová

Ján Granec (nar. 1951 v Šenkviciach) od malička prejavoval výtvarné nadanie. Ako chlapec sa na ľudovoumeleckej škole v Modre venoval kresbe a maľovaniu. Ku keramike ho priviedla náhoda – školská exkurzia v Slovenskej ľudovej majolike v Modre. V dielňach ho oslovila práca keramikov a po ukončení základnej školy v roku 1965 nastúpil sem do učenia. Jeho srdcovou záležitosťou sa stal kruh. Po vyučení zostal pracovať v Slovenskej ľudovej majolike ako majster výcviku. V roku 1976 sa rozhodol pre spoluprácu s ÚĽUV-om ako samostatný keramik. ÚĽUV prijal Grancove vlastné návrhy inšpirované tradičnou západoslovenskou keramikou a neskôr preňho výtvarníčka navrhla aj tvarovo nové výrobky, napríklad črepníkové puzdrá a súpravy na víno. Ján Granec sa presťahoval do Pezinka, kde si postupne vybudoval zázemie a zveľadil dielňu. Po revolúcii začiatkom 90. rokov si zriadil súkromnú dielňu s vlastnými zamestnancami a malú predajňu.

Tvorba Jána Granca je rozmanitá, obsahuje azda celý keramický sortiment, maľované džbány, poháre, taniere, hrnce i kvetináče. Jeho keramickým snom v súčasnosti je skúsiť vyrábať rozmernejšie kameninové predmety. Za zachovávanie a rozvíjanie pôvodnej úžitkovej a dekoratívnej tvorby z fajansy a hrnčiny získal v roku 2011 titul Majster ľudovej umeleckej výroby.

ÚĽUV