Karol Plicka – majster fotografie

Karol Plicka – majster fotografie

Nora Čechmánková

Narodil sa v rodine obchodníka (1894 Viedeň). Detstvo prežil vo Viedni a Českej Třebovej. Vyznačoval sa hudobným a maliarskym talentom. Bol etnograf, fotograf a hudobný vedec. V rokoch 1924 – 1938 pôsobil na Slovensku ako referent národopisného odboru v Matici slovenskej. Založil tu archív dokumentárnej fotografie. Roku 1938 sa stal spoluzakladateľom filmového odboru na Umeleckopriemyselnej škole v Bratislave. Začiatkom druhej svetovej vojny sa musel vrátiť do Prahy. Tu sa stáva zamestnancom Štátneho fotometrického ústavu a od roku 1949 profesorom na Filmovej akadémii múzických umení, ktorú spoluzakladal. Je autorom viacerých obrazových fotografických publikácií a filmov. Za svoju tvorbu dostal v roku 1968 titul Národný umelec. Zomrel v Prahe v roku 1987. V roku 1988 bolo v Blatnici otvorené Múzeum Karola Plicku.

Plicka v rámci výskumu v Matici slovenskej nahral a zapísal 40 tisíc slovenských ľudových piesní, publikoval muzikologické štúdie a publikácie. Súbežne robil obrazové záznamy (fotografické i filmové) spevákov i prostredia piesní. Jeho fotografické dielo zachytáva obdobie 30. – 60. rokov 20. storočia, v malej miere 70. roky. Tematiku Plickovej fotografie tvoria štyri základné oblasti: príroda, architektúra, umenie a človek – nositeľ ľudových tradícií. Fotografie sú realistické, ale zároveň vyjadrujú jeho umelecké videnie Slovenska. Prvá knižná publikácia jeho fotografií pod názvom Slovensko bola vydaná v roku 1937. Odvtedy vyšlo jeho fotografické dielo v početných ďalších monografiách.

Plicka využíval najlepšiu fotografickú techniku svojej doby a popri tom si fotoaparát ešte sám upravoval a prispôsoboval svojim potrebám. Majstrovsky narábal so svetlom. Jeho fotografia sa zakladá na starostlivom výbere miesta, ohniskovej vzdialenosti či vyčkávaní na vhodné svetelné a atmosférické podmienky.

V súvislosti s národopisnými výskumami vznikalo aj jeho filmové dielo. Prvé krátke etnografické snímky sú z roku 1926. Jeho najznámejší film Zem spieva (1933) bol spojením folklórnych prejavov ľudu s výtvarnou koncepciou filmu. Na festivale Biennale (1934) získal pohár mesta Benátok.

ÚĽUV