Oľga Danglová
Autorka v článku sleduje podoby a ciele odevného folklorizmu na Slovensku od polovice 20. storočia po dnešok. V období socializmu a následnej kolektivizácie sa zo slovenského vidieka ľudový odev postupne vytráca. Na druhej strane režim podporuje elementy ľudových tradícií, začleňuje ich do ideologického systému a kultúrnej praxe a zneužíva ako vhodný prostriedok propagandy o „vláde pracujúceho ľudu“. Príklon k ľudovosti demonštruje cez folklorizmus, cez podporu dedinských folklórnych skupín, folklórnych súborov, folklórnych festivalov, v ktorých mal ľudový odev ako scénický kostým významné miesto. Pozitíva tejto kultúrnej politiky boli v tom, že členovia dedinských folklórnych skupín začali pátrať vo vlastnej obci po autentických odevoch, využívali znalosti starých žien. V Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), ale aj na akademickej pôde Národopisného ústavu SAV sa rozbehli záchranné terénne výskumy ľudového odevu, zhromaždila sa cenná dokumentácia.
Používanie ľudových prvkov v móde a odevnom priemysle ostalo v období socializmu skôr v rovine ideologických želaní, vzdialených od každodennej reality. V bežnom ženskom šatníku 50. – 60. rokov však ešte stále zostávali vyšívané blúzky a la Izabella alebo sukne a šatové zástery dobového strihu šité z modrotlače.
O aplikáciu prvkov ľudového odevu a ich zladenie s módou sa pokúšal aj ÚĽUV. Od 60. rokov výtvarníčky ÚĽUV-u v návrhoch využívali adaptácie staršieho odevného štýlu. Využívali farebnú striedmosť prírodných materiálov a prosté redukované tvary odevu. Odmietal sa bujarý ornamentalizmus, pestrofarebnosť a používanie priemyselných materiálov.
Nosenie ľudového odevu v pôvodnom vidieckom prostredí je dnes už raritná záležitosť. O folklorizme – predvádzaní sa pre iných oblečením do kroja – možno hovoriť v komerčnom využití kroja v kontexte turizmu, na scéne v rámci folklórnych festivalov, dní ľudových remesiel. Z času na čas sa tradičný odev objaví v kontexte svadobného obradu ako súčasť jeho ozvláštnenia a estetizácie. Ponuka šitia a požičiavania krojov na tieto príležitosti je podľa webových stránok značne široká.
Medzi rozmanitými formami súčasného folklorizmu nájdeme metamorfózy na tradičný odev a dekór aj modernom dizajne. Týmto smerom sa uberá aj podpora nového dizajnu pod záštitou ÚĽUV-u (Dizajn štúdio ÚĽUV, súťaž Kruhy na vode). Prvky ľudového odevu sa spájajú s postmoderným štýlom, obnoveným záujmom o kreovanie dizajnu s použitím tradičných foriem, motívov, či obsahových súvislostí s tradíciou. To všetko v škále od priamych citácií, jemných narážok až po úlety, pri ktorých sa nadväznosti na tradíciu proklamujú iba navonok alebo celkom strácajú.
V súčasnosti vo väčšine prípadov ide o začlenenie odevného folklorizmu do obehu masovej kultúry, v ktorom sa jeho prejavy vnímajú ako zábava a spotrebný produkt.