Monika Váleková
Jubilujúca výtvarníčka Remigia Biskupská (nar. 1927 v Ružomberku) získala základy výtvarného vzdelania na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Kresliarska a maliarska výpoveď bola v jej tvorbe časovo prvotná, ale neskôr ju prevážila tvorba z drôtu. Začala s ním príležitostne pracovať už v prvej polovici 60. rokov 20. storočia. Drôt bol vtedy vo výtvarnom umení pomerne zriedkavý materiál. Remigia Biskupská si z drotárskej tradície prevzala princíp ručného spracovania materiálu. Bola prvá a vyše dvoch desaťročí na Slovensku jediná žena, ktorá hľadala výtvarné možnosti drôtu v šperkárskej tvorbe. Jej prvé šperky boli symetrické a plné ornamentálnej virtuozity. V polovici 80. rokov 20. storočia sa začala prikláňať k abstraktnému výrazu založenému na kresbe drôtom. V šperkoch z 80. a 90. rokov minulého storočia dominuje centrálne umiestnený polodrahokam, zriedkavejšie tiež keramika s abstraktným motívom. Na prelome druhého a tretieho tisícročia autorka vytvorila kolekciu náhrdelníkov s príveskami zo splývavých línií drôtu a s polodrahokamami. V poslednom desaťročí rozšírila svoju tvorbu o niekoľko nových typov náhrdelníkov – bez zapínania a tzv. obojkový. Tvorbu výtvarníčky predstavuje retrospektívna výstava Vodopád krásy – drôt a farby v rukách Remigie Biskupskej (jún až august 2012, Martin) a rovnomenná publikácia.