Alojz Kontrik
Drotárstvo ako podomové zamestnanie i obchod sa formovalo od 18. storočia na hornom Považí a Kysuciach a neskôr v niekoľkých obciach severného Spiša. Významnou mierou ovplyvnilo tradičnú kultúru danej oblasti. Pôvodne sa formovalo ako doplnkové zamestnanie niekoľkých jednotlivcov, časom sa stalo hlavným zdrojom príjmov, ktorý si mužská časť rodiny zaobstarávala mimo domova.
Popri tradičnom drotárskom remesle sa začal postupne formovať smer umeleckého spracovania drôtu, ktorý k vrcholu priviedol najznámejší drotársky majster – Jozef Holánik-Bakeľ z Dlhého Poľa (1863 – 1942), majiteľ prosperujúcej drotárskej dielne vo Varšave. Preslávil sa výrobou úžitkovo-dekoratívnych predmetov z mosadzného drôtu.
Získal viacero významných ocenení a označoval sa za prvého svetového umeleckého drotára.
Jeho pokračovateľom, taktiež oceňovaným, bol zať Jakub Šerík-Fujak (1907 – 1988). Začiatkom 80-tych rokov sa od neho jednoduché drotárske techniky priúčal vnuk Juraj Šerík, ktorý v súčasnosti žije a tvorí v Čadci. Umeleckému drotárstvu sa aktívne venuje od roku 2002, kedy si zriadil špecializované chránené pracovisko. Vo svojej tvorbe technologicky, tvarovo a materiálovo nadväzuje na vyše storočnú rodinnú tradíciu. Používa staré rodinné techniky. Vyrába vázy, čaše, misky, taniere, šperkovnice, šperky, ruže a suveníry z mosadzného a medeného drôtu, ktoré následne povrchovo upravuje, čím získavajú svoj exkluzívny vzhľad. V tvorbe uplatňuje hlavne kombinované geometrické tvary.
Svoje diela i výrobné postupy prezentuje na folklórnych festivaloch a prehliadkach drotárskeho remesla doma i v zahraničí, organizuje tvorivé dielne pre žiakov základných škôl. V roku 2012 mu bol udelený titul Majstra ľudovej umeleckej výroby za zachovávanie a rozvíjanie pôvodnej výroby z drôtu.