Pavel Habáň
Napriek známemu latinskému heslu, ktoré hovorí, že „vo vojne mlčia múzy“, nie vždy tomu tak nutne musí byť. Ako presvedčivý príklad slúžia výtvarné dielka vojakov z 1. svetovej vojny, ktoré sú v počte niekoľkých kusov uložené v zbierkach militárií našich múzeí. Tieto mimoriadne predmety, ktorých výroba prinášala vojakovi chvíľkový únik z vojnovej reality a nádej na spojenie s normálnym životom, oddych s myšlienkami na domov, rodinu a všetko, čo mu bolo milé, mali aj spomienkové poslanie. Vyznačujú sa dokumentačnou presnosťou, nakoľko zaznamenali udalosť alebo dejinné okolnosti, v ktorých vznikali a tiež nesú autorov odkaz. Špecifickým kontextom ich vzniku boli podmienky zákopovej vojny, mesiace čakania na frontovej línii v extrémnych životných situáciách a s obmedzenými materiálnymi možnosťami. Tvorivosť vojnových umelcov sa tak sústredila na dostupné trvácne materiály z použitej munície.
Zachované predmety poukazujú na to, že najčastejším materiálom výtvarného spracovávania boli mosadzné delostrelecké a puškové nábojnice rôzneho kalibru, tesniace pásiky, časovače, ale aj črepiny z delostreleckých granátov. Vojaci z nich vyrábali rôzne ozdobné predmety, najčastejšie vázy, ťažidlá a kalamáre. Boli atraktívne, lebo po vyleštení vyzerali ako zlaté. Vyrábali tiež stolové alebo závesné rámčeky na fotografie, popolníky, zapaľovače, ale aj náročnejšie „diela“, ako sú dózy na cigarety, svietniky, kalamáre, i celé písacie súpravy s rámikmi na fotografie a držiakmi na korešpondenciu.