Od odevu chudobných k luxusnému výrobku
Lisa Niedermayr
Josef Koó, rakúsky modrotlačiar, od detstva vyrastal v prostredí modrotlačiarskeho remesla. Jeho starý otec vybudoval prevádzku v 20. rokoch 20. storočia. Po tom, ako sa modrotlač považovala už za vymierajúcu, prišlo obdobie (od 90. rokov), kedy sa v Rakúsku zmenila jej hodnota i použitie. Modrotlačové látky sa začali očividne meniť zo všedného materiálu určeného na pracovné odevy na cenné a ušľachtilé textílie.
Ako klasiku či bestseller pre stredný Burgenland možno v súvislosti s modrotlačou označiť mimoriadne obľúbené, často tlačené i predávané vzory nazývané streng Gstroafte (prísne pásikované), ktoré sú charakteristické jednoduchou, neprerušovanou, priamou a prísnou líniou v približne centimetrovom odstupe a s zwoara Bleaml (dvojitým kvetom) vo forme obojstrannej tlače.
Inou zvláštnosťou sú „evanjelické látky“. Bielo-modré vzory boli považované za príliš nápadné, preto sa už raz vzorované látky farbili nanovo. To vytvára motívy s malými farebnými odtieňmi, ktoré vyzerajú zdržanlivo, decentne a veľmi elegantne.
Ďalšou modrotlačiarskou rodinou sú Wagnerovci, ktorí prevádzkuje modrotlačiarsku živnosť už 130 rokov. Bestsellerom tejto modrotlačiarksej dielne z hornorakúskeho Bad Leonfelden sú ušľachtilé ľanové látky so vzormi chmeľu, nevädze a obilného klasu.