Agáta Žáčková
Z historického hľadiska má najbohatšiu tradíciu na našom území výroba úžitkového skla jednoduchých, čistých tvarov, s maximálnymi úžitkovými vlastnosťami a s minimálnym zdobením. Intenzívny rozvoj sklárskeho odvetvia na Slovensku nastal po druhej svetovej vojne v rokoch industrializácie. Základy tvorivej – návrhárskej oblasti sa budovali predovšetkým (vďaka autorskej základni) v sklárni v Lednických Rovniach. Inštitucionálne sa začiatky a rozvoj umeleckého sklárstva jednoznačne spájajú s Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave, kde vzniklo v roku 1965 oddelenie skla v architektúre, ktoré viedol V. Cigler. V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa značne rozšíril okruh autorov. Celkový obraz vývoja sklárskej tvorby na Slovensku môžeme charakterizovať osciláciou medzi artefaktmi, ktoré zjednodušene môžeme zaradiť do úžitkovo-dekoratívnej oblasti, a tvorbou dotýkajúcou sa intermediálnych a konceptuálnych postupov súčasnej moderny. Medzi týmito prístupmi je však celá škála tvorivých princípov, ktoré v sebe zahrnujú väčšiu alebo menšiu mieru práce so sklom alebo s inými materiálmi.