Zuzana Francová
Vo výzdobe predmetov každodenného i sviatočného používania ľudia oddávna uplatňovali tvary a motívy odpozorované z prírody. Rastlinné motívy našli najširšie uplatnenie najmä na keramike, zvlášť fajanse a porceláne. Uplatňovali sa dva hlavné smery výzdoby: dekór štylizovaný a naturalistický dekor. Významná kapitola v histórii fajansy na západnom Slovensku sa spája s manufaktúrou v Holíči, ktorú založil pred rokom 1743 manžel Márie Terézie František Lotrinský. K charakteristickému dekóru patrili štylizované kvetinové motívy v modrej farbe a naturalistický kvetinový dekór s prevažujúcou purpurovou farbou. Dominujúcim výzdobným motívom sa stala purpurová ruža ako výsledok transformácie kvetinových vzorov z Ďalekého východu (najmä pivonky). Osobitnú skupinu holíčskej produkcie tvoria nádoby naturalistických tvarov, ktorých výroba je doložená už v roku 1753. Sú to napríklad bonboniéry v tvare rozkvitnutej ruže, súpravy tanierov a mís v tvare žilkovaného listu, dózy v tvare citrónu, zelenej kapustovej hlavy rôznych veľkostí, špargle, melónu, tekvice, ananásu alebo artičoka. Zásluhou pohybu tovarišov, ktorí predtým pracovali v Holíči, sa v niektorých ľudových dielňach (najmä v Bolerázi, Smoleniciach, Stupave, Častej a Dechticiach) napodobovali holíčske výrobky. Toto pôsobenie bolo obojstranné. V druhej polovici 19. storočia konkurencia továrenského tovaru spôsobila postupný úpadok fajansovej výroby na západnom Slovensku. Kvalitu maľovaného dekóru poznačila rutina.