Slučky a očká

Slučky a očká

Juraj Zajonc

Klbko priadze a kus drôtu alebo tenká palička ukončená očkom, háčkom – to stačilo po stáročia na zhotovenie textílií, ktorých základom sú očká alebo slučky tvorené z jednej nite a spájané do štruktúry pleteniny. Výhodou bola jednoduchosť pletenia, ľahké prenášanie rozpracovanej textílie, pletenie vo vhodnej chvíli, neobmedzenosť rozmerov a tvarov pletenej textílie. Techniky pletenia z nekonečnej nite možno nájsť v kultúre pôvodných i súčasných obyvateľov Ameriky i Afriky, Ázie i Európy. Najrozšírenejšie bolo pletenie na ihliciach a háčkovanie. Aj napriek ich univerzálnemu charakteru sa postupne vyvinulo mnoho variantov v tvaroch, vzoroch a farbách pleteného textilu, ako aj technologických odlišností v samotnom pletení. Za najstaršiu časť techník pletenia z jednej nite možno pokladať pletenie ihlou. Je základom techniky šitej čipky. V tradičnom ľudovom textile na Slovensku je známa z okolia Trnavy ako výšivka – výplň okrúhlych otvorov v tkanine. Zo slučiek šitých ihlou sa vytvárajú aj ukončujúce a spojovacie stehy. Pletenie na ihliciach bolo na Slovensku známe v 20. storočí ešte v dvoch podobách: ako mužská práca sa zachovalo pletenie obuvi, ženy plietli ponožky, rukavice, svetre i zástery. Háčkovanie sa vo väčšej miere začalo v Európe rozširovať približne koncom 16. storočia. Postupne začalo nahrádzať niektoré staršie textilné techniky. V tradičnej slovenskej ľudovej textilnej výrobe háčkovaná čipka začala nahrádzať predovšetkým čipku paličkovanú. Na území Slovenska vznikol aj špecifický druh háčkovanej čipky. V technike aj v spôsobe organizácie vychádzal z írskeho vzoru. S cieľom zlepšiť hospodársku situáciu obyvateľstva v Rožnave, Štítniku a v ich okolí sa tu začiatkom 20. storočia organizovali pre dievčatá kurzy paličkovanej a háčkovanej čipky. Od názvu mesta Štítnik je odvodené aj pomenovanie štítnická čipka. Z pletenia háčkom vychádza háčkovanie na vidlici (v západnej Európe označované aj ako maltézska čipka). Touto technikou sa v niektorých oblastiach západného Slovenska vyrábali obruby šatiek a golierov na ženských košeliach ako súčastiach ľudového odevu.

ÚĽUV