Štefan Oriško
V rámci obce keramikov v nedávnych rokoch vznikli životaschopné podujatia: každoročné sympóziá a prehliadky slovenskej keramiky, poriadané vždy v trojročnom odstupe. Len máloktorý odbor výtvarnej tvorby na Slovensku sa takto pravidelne predstavuje svojmu publiku. Tohto roku nielenže sa stretli obidve cyklické podujatia, ale pridali sa k nim i ďalšie. Keramické sympózium v Lučenci (júl – august 2003) bolo v poradí pätnáste, je vlastne najdlhšie existujúcim sympóziom na Slovensku. Konalo sa v továrni na žiaruvzdorný tovar v Kalinove (Žiaromat). Vysoký stupeň vypaľovania a technický šamotový materiál redukujú výrazové možnosti keramiky, tieto technické obmedzenia sa však stali prednosťou tunajšieho sympózia – koncentrujú záujem účastníkov na hlinu ako primárny materiál: vyrovnať sa s ním je vecou autorského prístupu. V posledných rokoch sa ustálilo sympózium sústredené na malé kolektívy, v ktorých domáci autori vystupujú ako hostitelia pre cudzincov. V predchádzajúcom ročníku zahraničné role zastávali mladí českí keramici, tohto roku zas poľskí autori, pedagogicky pôsobiaci na Akadémii krásnych umení vo Vroclavi. Výstava Slovenská keramika dnes IV Výstava Slovenská keramika (Prešov, október – november, Trenčín, december 2003 – január 2004) už po štvrtý raz bilancovala stav keramickej tvorby a súčasne reflektovala udalosti a aktivity Združenia keramikov za posledné tri roky. zámerom je malými kolekciami predstaviť členov Združenia keramikov, bez rozdielu výtvarnej orientácie, generačnej príslušnosti alebo funkcie diel. Na výstave sa takto stretáva široká škála názorov od strohého dizajnu, cez dekoratívne práce, rôzne formy keramického (hlineného) objektu, až po pokusy vo sfére keramických inštalácií. Tohoročná výstava dostala aj osobitné zameranie: bola venovaná pripomienke prínosu Teodora Lugsa do dejín slovenskej keramiky 20. storočia. Výber z jeho nedávno uzavretého celoživotného diela tvoril zvláštnu kolekciu, vplyv a pôsobenie jeho výtvarných názorov pretrváva v prácach mnohých slovenských keramikov, ktorých formoval ako invenčný pedagóg. Súčasnej výstavy sa zúčastnil doteraz najväčší počet autorov. Pozoruhodne živá a invenčná zostáva aktivita autorov, ktorí do slovenskej keramiky vstupovali od 60. rokov v niekoľkých generačných vlnách (odchovaných najmä pražskými školami) a zásadne sa podieľali na presadzovaní zrovnoprávnenia keramiky s ostatnými druhmi výtvarnej tvorby. Viac než prísľub vyznela účasť príslušníkov najmladšej generácie, patriacej medzi prvých absolventov keramického ateliéru Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Tento ateliér, fungujúci iba od začiatku 90. rokov, zavŕšil emancipačné snahy slovenskej keramiky v oblasti špecializovaného vzdelávania. Bienále v Kapfenbergu Aj keramické bienále v rakúskom Kapfenbergu (26. september – 30. november) je akoby mimo veľkých umeleckých centier. Počas doterajších troch ročníkov si však získalo pozornosť európskych keramikov, a tak sa tu na jeseň v úlohe hostí, pozorovateľov i porotcov stretla široká keramická komunita: zástupcovia múzeí a galérií súčasnej keramiky (z Frechenu, Stuttgartu i rakúski galeristi), vydavatelia časopisov, i „hviezdni“ hostia – ako napríklad Enrico Mestre. Dôležité mená boli zastúpené aj v komitéte, ktorý navrhoval účastníkov (tentoraz napríklad Švédka Ulla Viotti, Günther Praschak z Linzu alebo riaditeľ frechenského Keramionu Peter W. Bürkner). Vlastné bienále však býva takmer bez medzinárodných hviezd – má skôr snahu propagovať sľubné výkony a „objavy“ z jednotlivých zúčastnených krajín s odporúčaním renomovaných kolegov. Vzhľadom na priestorové možnosti zastúpenie národných keramík z Európy je variabilné a bienálne sa strieda: Slovensko minulý raz vystavovalo, teraz malo len svojho zástupcu v porote (I. Langerová-Vidrová). Vzhľadom na priestorové možnosti zastúpenie národných keramík z Európy je variabilné a bienálne sa strieda: Slovensko minulý raz vystavovalo, teraz malo len svojho zástupcu v porote (I. Langerová-Vidrová). V talianskej Faenze cez prísne kritériá poroty prešli plastiky Otta Korkoša.