Redakcia
Takýto názov má výstava dvoch významných majstrov ľudovej umeleckej výroby Jozefa Lenharta a Juraja Leporisa, ktorá je od polovice novembra do druhej dekády januára budúceho roku prístupná v Galérii ÚĽUV v Bratislave. Životné príbehy Jozefa Lenharta a Juraja Leporisa v ich profesionálnej sfére vypovedajú o nepretržitej línii, ktorá spája ich súčasné majstrovstvo s detstvom, v ktorom sa začalo rodiť. Patria ku generácii, ktorá ešte zažila prirodzené odovzdávanie remeselných znalostí a zručností v prostredí, kde vyrastali. Ich citové spojenie s remeslom, prácou je preto veľmi výrazné, podfarbené osobnými spomienkami na blízkych, ktorí dali základ ich profesionálnej dráhe. Dôslednosť, ktorá charakterizuje tradičnú výrobu úzko zviazanú s funkčnosťou predmetov, sa „do posledného písmena“ odráža aj v diele oboch majstrov.
Juraj Leporis (1925) pochádza z rodiny stavebného a nábytkového stolára, tokára a rezbára. Otec mu však zomrel, keď mal desať rokov a k remeslu sa priúčal sám v otcovej dielni i v učení u miestneho stolárskeho majstra. Po vojne v roku 1945 si založil živnosť, ale v roku 1950 štátny režim živnosti likvidoval. Pokračoval v práci ako robotník pri opravách strojov a popri tom doma pre seba sústružil. V roku 1960 nadviazal kontakt s Ústredím ľudovej umeleckej výroby a začal s ním spolupracovať ako jeho výrobca. Od roku 1962 sa venoval už len remeslu ako výrobca tejto kultúrnej organizácie. V roku 1982 dostal titul majster ľudovej umeleckej výroby.