Juraj Zajonc
Svoju spätosť s drevom odvíja Martin Mešša (1949) už od starého otca, ktorý bol tesár a stolár. Už od detstva sa stretával aj s prácou profesionálnych sochárov – jeho otec bol riaditeľom Galérie výtvarného umenia v Prešove. Vývoj a pestrú škálu foriem tradičnej kultúry, ľudového umenia spoznával M. Mešša štúdiom národopisu. S prejavmi tradičnej kultúry a s neškolenými tvorcami sa stretával aj ako redaktor Slovenskej televízie, neskôr ako pracovník Šarišského múzea v Bardejove. Predmety, ktoré poznal z publikácií, sa mu neskôr dostali do rúk v Slovenskom národnom múzeu v Martine i v ÚĽUV-e.
Výsledkom spojenia podnetov z domáceho i odborného prostredia s individuálnymi tvorivými schopnosťami je rezbárske dielo M. Meššu. Centrálnym prvkom tohto sveta je postava človeka, muža i ženy, muzikanta alebo pastiera, ale i Madony a Pantokratora alebo anjela či svätca. Vo svetských dielach sa inšpiruje tradičnou rezbou anonymných tvorcov, často z úžitkových predmetov (napr. rezba na črpáku, rezbou zdobené časti nástrojov). Oslovujú ho aj figúrky na drevených náhrobníkoch, výzdoba pastierskych palíc, ľudové hudobné nástroje, detaily ľudového odevu. Z jeho etnografického vzdelania vychádza záujem o námety z tradičného spôsobu života a ľudového umenia. Všíma si však aj prvky slohového umenia. Sakrálna línia Meššovej tvorby je sériou novozákonných obrazov prenesených do rezby plastiky alebo reliéfu. Ak v prácach využíva ako predlohy iné rezbárske diela, nenapodobuje ich, ale iba používa ich prvky, detaily. Robí však aj kópie, kde sa hlási k ich predlohe. Mešša vyhľadáva aj pre neho zaujímavé tlačené predlohy, ktoré dotvára alebo zjednodušuje. Najväčšie zastúpenie majú v tvorbe Martina Meššu plastiky, ktorých dodnes vytvoril vyše 100. Formátom charakteristickým pre jeho tvorbu sú vyrezávané piesty. Tvar piestu, avšak bez držadla, majú aj viaceré reliéfy. Celkovo je M. Mešša autorom viac ako 70 reliéfov rozličných rozmerov.
Mešša sa vo vzťahu k časti jeho prác považuje za insitného rezbára. Jeho motiváciou je jednoznačne tradičná ľudová drevorezba, a preto sa cíti predovšetkým ako ľudový rezbár, ako predstaviteľ výtvarného folklorizmu.