Súčasná európska keramika na Bornholme
Štefan Oriško
V septembri a októbri 2006 dánsky ostrov Bornholm hostil sériu výstav súčasnej keramiky nazvanú Európsky keramický kontext. Výstavy boli výnimočné nielen v dánskych, ale aj celoeurópskych súvislostiach. Rozdelené boli na tri celky – výstavy venované renomovaným autorom, mladej generácii a keramickému dizajnu. V každej kategórii jednotlivé európske krajiny mohli zastupovať dvaja autori dvomi dielami. Usporiadatelia ponechali výber diel i výtvarníkov na materské krajiny – všetkých potom pozvali na ostrov Bornholm, kde 8. septembra pestrá medzinárodná spoločnosť putovala po jednotlivých vernisážach výstav v rôznych mestečkách na ostrovnom pobreží. Vyvrcholením keramického dňa bolo vyhlásenie ocenení za jednotlivé kategórie. Bornholmské výstavy mali síce charakter súťaže (podobne ako iné prehliadky keramiky), ale hlavný zámer bolo poznať aktuálnu európsku keramiku
Časť výstavy venovaná etablovaným keramikom sa konala v bornholmskom múzeu umenia (Kunstmuseum) neďaleko mestečka Gudhjem. Zhromaždila diela autorov strednej a staršej generácie. Výstava bola príležitosťou poukázať na to, že i na okrajoch keramickej Európy vyrastali generácie výtvarníkov, ktorí sa do nej nielen hlásia, ale aj patria a v mnohom sú obohatením celkovej situácie v tomto odbore. Slovensko na výstave zastupovali Anna Horváthová a Ivica Vidrová-Langerová dielami, ktoré vznikli na domácich sympóziách, čo nesporne svedčí o význame takýchto stretnutí ako tvorivých dielní.
Ak v predchádzajúcich desaťročiach boli evidentné v európskej modernej keramike isté regionálne rozdiely dané lokálnymi tradíciami, tak vo videní najmladších miestne väzby takmer zanikli – formový jazyk, presnejšie mnohé jazyky keramiky sa internacionalizovali a ich výber sa stal osobným privilégiom. K tomuto internacionalizovaniu prispela veľmi čulá výmena skúseností: v krátkych životopisoch začínajúcich autorov patrí dôležité miesto pobytom na viacerých európskych i zámorských školách (takéto samozrejmosti sa možno dočítať aj v biografiách slovenských vystavujúcich – Edity Balážovej a Jána Ševčíka).
Bornholmská výstava mladých bola na vernisáži prijatá bez rozpakov a spontánne, diskutovalo sa tu s autormi a nad ich dielami. V chápaní disciplíny keramiky u najmladšej generácie nie je hlina dominujúcim médiom, ale iba jedným z prostriedkov, ktorý možno bez predsudkov spájať s inými materiálmi. Využitie nájdených predmetov (nie vždy keramických) je rozšíreným aktuálnym prístupom, ku ktorému v predchádzajúcich generáciách sa pristupovalo podstatne rezervovanejšie. Výstavu mladých umiestnili do Domu remesiel (Grønbechs Gård) v rybárskom mestečku Hasle.
Azda najkomplikovanejšou kategóriou bornholmských výstav bol keramický dizajn: kritériá výberu do nej sa upresňovali až dodatočne. Ukázalo sa, že nie každá z európskych krajín má keramický priemysel a masovú výrobu. Po zmiernení podmienok účasti sa tu akceptovali aj diela určené pre dielenskú malosériovú produkciu, spĺňajúce však požiadavky štandardizácie. Okrem definitívnych firemných výrobkov do výstavy zahrnuli aj návrhy s perspektívou výroby. Takto sa na výstave napokon mohli ocitnúť aj diela Ivice Markovičovej inšpirované pozdišovským hrnčiarstvom, ktoré vznikli v rámci súťaže ÚĽUV-u Kruhy na vode, určené pre dielenskú umeleckoremeselnú produkciu, hoci nám na Slovensku absentuje keramický priemysel. Výstavu inštalovali do areálu Múzea keramiky v Rønne v bývalej rodinnej manufaktúre (Hjorths Fabrik), kde podnes funguje aj živá výroba.
Okrem výstav bornholmské podujatie sprevádzali workshopy pre študentov keramických škôl (opäť aj so slovenskými zástupcami), konferencia, trhy miestnych keramikov. Výstavu dokumentuje trojdielny katalóg. Podľa prvých ohlasov stretnutie bolo úspechom a uvažuje sa o jeho pokračovaní v dvojročnom cykle.