Martin Mešša
Je známe, že výtvarný prejav ľudu je podmienený nielen výtvarnými sklonmi, nadaním a tvorivosťou jednotlivcov, ale aj dostupnosťou konkrétnych materiálov. Prispôsobovanie prístupných materiálov aktuálnym potrebám však môže nahradiť aj materiály ťažko dostupné, prípadne nedostupné. Takéto riešenie môžeme sledovať napríklad na vzniku a rozšírení zaujímavej technológie výzdoby ženských a dievockých živôtikov v dedinách v okolí sklární v Stebníckej Hute na severovýchode Slovenska. Prístup k materiálu, či dokonca domácka výroba malých sklených dutých perličiek guľatého a oválneho tvaru viedli k našívanej kvetinovej dekorácii na živôtikoch ušitých z pestrých vlnených kašmírových látok. V obciach Stebník, Stebnícka Huta a Zborov výzdoba živôtikov vyústila do celoplošných obrazcov na chrbte, na predných dieloch i na poloblúkových okrajoch.
V spomínaných troch obciach sa živôtiky zdobili aj ďalším, jedinečným a zaujímavým spôsobom – nalepovaním rôznofarebnej sklenej drviny, ktorú získavali z odpadového skla buď priamo v sklárňach, alebo na skládke v ich blízkosti. Jednotlivé diely sa zdobili ešte pred zošitím. Po vystrihnutí na ne jemne naznačili budúci vzor, jednotlivé línie natreli lepidlom a posypali vysokou vrstvou sklenej drviny, ktorú rukou pritláčali k látke. Neprilepené sklo striasli a naniesli ďalšie línie s inou farbou drviny. Výsledkom sú vzory, ktorých optický efekt sa prejavuje pri priamom ožiarení slnkom alebo pri svetle lampy a sviečky.