Rozhovor s Evou Cisárovou-Minárikovou
Redakcia
Eva Cisárová-Mináriková, textilná výtvarníčka a pedagogička, študovala na Strednej priemyslovej škole textilnej v Brne, odbor textilná designatúra, a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri prof. Petra Matejku. Venuje sa tvorbe autorských tapisérií s dôrazom na haptické kvality textilnej hmoty. Sústredený záujem venuje historickému textilu, citáciám historických tapisérií a textílií vo vlastnej tvorbe, ale aj historickému výskumu. Od roku 1990 pedagogicky pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení, kde vedie ateliér voľnej textilnej tvorby, a v roku 1995 pri ateliéri zriadila kurz reštaurovania textilu. Jej tvorba bola prezentovaná na významných domácich a zahraničných prehliadkach, je zastúpená v domácich a zahraničných zbierkach, pozývajú ju na zahraničné prednáškové pobyty, workshopy, sympóziá. Je neúnavnou organizátorkou exkurzií, stáží a výstav svojich študentov doma aj v zahraničí
Pochádza z Cífera, obce s tradíciou ľudovej výšivky a slávy výšivkárskej školy a Spolku Izabella. Na strednej škole si osvojila technológiu tkania na krosnách. V rámci záverečných prác na VŠVU sa venovala výskumu cíferskej výšivkárskej školy a jej tradície.
Dnes často pracuje s recyklovaným textilom – starými textíliami, odloženými monogramami z dievčenských výbav, fragmentmi bielizne, výšiviek, bytových doplnkov, kombináciou techník, ručným papierom, plstením rukou alebo strojom, frotážou, kolážou, šitím, akumuláciou, maľbou pigmentom, prírodninami, zmenou formátu a pod. Recykluje alebo reinštaluje ich v nových kontextoch.
Roky sa jediná v textile venovala „citáciám“, vytkávala fragmenty historických gobelínov do svojich prác a z nich odvodzovala kompozíciu v celkom inom kolorite, materiáli a technike, dokonca až do priestoru. Overila si v týchto prácach množstvo technických, ale aj umeleckých problémov. Ateliérové zadania študentom na tému štúdia historických tkanín a štúdia starobylých ľudových a historických textilných techník chápe predovšetkým ako zachovanie „textilnej“ pamäti našich predkov a profesijné vybavenie pre získanie „istoty“ v tvorivom hľadaní.
Na VŠVU založila pred 12 rokmi výberový kurz reštaurovania historických textílií. „Reštaurátor textilu sa potrebuje orientovať v dejinách textilu, tento predmet som zaviedla pre všetkých študentov textilných odborov hneď, ako som začala na škole pôsobiť. Ďalej musí nádejný reštaurátor textilu poznať a čiastočne ovládať fabrické aj staré slovenské textilné techniky. Tieto predmety sú tiež súčasťou vzdelania textilných výtvarníkov. Tu sa robí aj historická kópia. Toto všetko bolo súčasťou mojej koncepcie ateliéru voľnej textilnej tvorby od príchodu na školu v roku 1990.“
„Odkedy som na škole, mám menej času pre vlastnú tvorbu a miniatúra je niečo, kde si môžem overiť menšie práce a techniky, ktoré by som inak nestihla – priestorové objekty. Niekoľko som vytvorila zápästkovou technikou zo strieborného drôtu a vlákien. Táto stará technika zo zápästkov a rukavíc drevorubačov ešte poskytuje stále nové možnosti. A potom som sa trocha vrátila k téme transparentnosti v čipke aj niťovom priestorovom objekte.“