Rozmery rezbárstva Jána Krajčího

Rozmery rezbárstva Jána Krajčího

Martin Mešša

Ján Krajčí, Ing. (1942), rodák zo Štiavnických Baní, detstvo a mladosť prežil v dedine Jalá na brehu Hrona. Po absolvovaní Vysokej školy baníckej v Ostrave sa usadil v Košiciach, kde pracoval ako výskumný pracovník vo VSŽ, neskôr US Steel až do odchodu do dôchodku v roku 2002. Roku 1965 sa začal systematicky venovať svojmu koníčku – rezbárstvu. To, že si skoro vypracoval výrazný a identifikovateľný rezbársky rukopis, svedčí o jeho tvorivom prístupe a silnej individualite. Prebral základné princípy ľudovej drevorezby a plne ich využíva a rozvíja do vlastného výtvarného jazyka. Výtvarná skratka, zjednodušenie, použitie prostých, nekomplikovaných línií a vyvážená kompozícia – tak možno stručne charakterizovať aj jeho tvorbu. Svojim postavám a postavičkám týmito jednoduchými prostriedkami dokáže vdýchnuť charakter, jedinečnosť, ba často aj ich citové rozpoloženie.

Tvorbu Jána Krajčího charakterizuje dôkladná príprava a rezba prvej sochy, podľa ktorej reže v presnom pomere väčšie. Takto tvorí aj monumentálne sochy. Málokedy sa nechá strhnúť tvarom dreva, naopak, on vnúti hmote dreva zamýšľaný tvar. Inak je to pri opracovaní samorastov, najmä tzv. vetvičkových korpusov a pastierskych palíc, ktoré dotvára rezbou. Tam využíva, ba priam umocňuje expresivitu samotného tvaru dreva.

Ján Krajčí vyše štvrť storočia spolupracuje s Ústredím ľudovej umeleckej výroby. Nenapodobuje, čerpá, inšpiruje sa. Známe sú jeho betlehemy, v ktorých nezaprie inšpiráciu práve produkciou rodného Piargu a okolia a reže ich ako kompozície položených do plochy s prvkami štylizovanej architektúry a vegetácie. Okrem kanonizovaných postáv zaplňuje priestor pastiermi, pútnikmi i zvieratami. Viac času na rezbárstvo má Ján Krajčí po odchode na dôchodok. Zobrazuje nové námety a môžeme pozorovať aj zmeny v spôsobe rezby na prácach vzniknutých po roku 2002.

Ján Krajčí vzdelaním, cieľavedomým čerpaním z tradičnej ľudovej drevorezby, z dokumentov a prác o nej, poznaním a rešpektovaním hraníc svojho výtvarného výrazu, využívaním manuálnej zručnosti získanej ešte v detstve, je predstaviteľom súčasného výtvarného folklorizmu. Výtvarné hodnoty jeho práce, v ktorých sebe vlastným tvorivým spôsobom pretavil estetické hodnoty a skúsenosť minulých generácií, ich prostota a hlavne akceptácia použitého výtvarného jazyka i tematických okruhov širokou verejnosťou hovoria o tom, že jeho tvorba je jednou z podôb súčasného ľudového výtvarného umenia na Slovensku.

Roku 1990 bol Jánovi Krajčímu udelený titul majster ľudovej umeleckej výroby.

ÚĽUV