Redakcia
Vznik časopisu RUD pred 10 rokmi mal bohaté historické pozadie, na ktoré jeho vydavateľ ÚĽUV prirodzene nadviazal. Zvolenou koncepciou a výtvarným vybavením časopisu urobil krok smerom k spopularizovaniu tradičnej výroby a remesiel v súčasnosti. Zvýraznil ním tiež hodnotu tejto kultúrnej oblasti a význam minulých i žijúcich osobností, ktoré v nej pôsobili a pôsobia. Zameranie časopisu však súvisí aj s obdobím, v ktorom si ÚĽUV začal hľadať cestu k mladým výrobcom a dizajnérom s vlastným pohľadom na miesto remesla v ich svete. Cieľom nebola zmena orientácie organizácie, odklon od remesla a ľudovoumeleckých výrobcov alebo túžba zmeniť tvár a charakter sortimentu, lebo ten sa vyznačoval vysokou výtvarnou i remeselnou úrovňou. Išlo skôr o vytvorenie priestoru na to, aby sa podporila kontinuita, ktorú pre tvorivých jednotlivcov ponúka tradičná kultúra. Napokon, túto spojitosť rozvíjali generácie výrobcov a výtvarníkov nielen v rámci pôsobenia ÚĽUV-u, ale samozrejme aj mimo neho i pred ním. Každé obdobie, v ktorom sa nejakým spôsobom čerpalo z našich výtvarných a remeselných tradícií, má svoj charakter – prejavuje sa v predmetoch. Iný pohľad a výber z toho spoločného zdroja, ktorým je tradičná kultúra vlastného národa, môže priniesť len ďalšie obohatenie a kontinuitu. Preto aj názov Remeslo, umenie, dizajn možno inými slovami vyjadriť ako dedičstvo umu a zručnosti s vlastným vkladom.
O okolnostiach vzniku RUD a jeho tvári hovoria Ing. Milan Beljak, generálny riaditeľ ÚĽUV, a redaktorky Zora Valentová a Adriena Pekárová (externá redaktorka).
Známa gramatická poučka hovorí, že slovo je vyslovená alebo napísaná myšlienka. Ako to bolo v prípade RUD?
Milan Beljak: Žijeme hektické časy a zdá sa, že dnes už mnohým postačí na myšlienku jedno slovo. Nás však v škole učili, že na myšlienku treba celú vetu a vznik úľuváckeho časopisu sprevádzala viet celá spŕška. Koncepcia transformácie ÚĽUV na Informačno-vzdelávacie centrum (IVC) zachránila v roku 1993 organizáciu pred zánikom. Pomenovali sme v nej nové ciele – zriadenie školy remesiel, regionálnych remeselných centier, knižnice… a samozrejme aj časopisu. Dovtedy ústredím vydávaný Spravodajca slúžil len na vnútornú komunikáciu so širokou obcou výrobcov roztrúsených po celom Slovensku. Našou ambíciou bolo zatraktívniť jeho obsah, zvýšiť kvalitu a urobiť z nepravidelne vychádzajúceho podnikového časopisu časopis vhodný na distribúciu do verejnej obchodnej siete s periodicitou štyroch vydaní ročne. Mnohí považovali tento cieľ za nereálny. Priznávam, že vtedy to bola riadna fantazmagória, ale ako vidíte, podarilo sa nám ju veľmi úspešne zrealizovať.
Čo všetko predchádzalo vzniku časopisu Remeslo, umenie, dizajn, dnes už známeho pod vžitou skratkou RUD? Hovoríte, že vznikol ako interný časopis Ústredia ľudovej umeleckej výroby. Mal svojich predchodcov?
MB: V auguste roku 1995 sme dali do tlače prvé číslo časopisu, nazvali sme ho „ÚĽUV“ a odštartovali sme ním projekt IVC. Po prvý raz sme ciele koncepcie publikovali verejne. Okrem stručného výkladu koncepcie obsah čísla tvorili výpovede jednotlivých členov poradného zboru k prevratným zmenám v našej činnosti. Časopis dodnes slúži ako nezvratný dôkaz, že to bol tento manažment ÚĽUV, ktorý si postavil veľmi ambiciózny program a do bodky ho aj naplnil.
V rokoch 1996 – 1998 pôsobila v ÚĽUV-e garnitúra, ktorá sa ku koncepcii IVC neprihlásila. Realizovala vlastný program, ktorý myšlienky koncepcie len pripomínal. Pod názvom ÚĽUV vyšlo už len jedno číslo, ktoré malo poprieť obsah prvého. Následne začal vychádzať časopis pod názvom Tvorivosť. Orientovaný bol viac-menej na osvetovú prácu s remeslom. Podobný prístup k téme čitateľ nájde v časopise Národná osveta.
Prvé číslo časopisu Remeslo, umenie, dizajn sme vydali až v roku 2000. Názvom sme chceli zvýrazniť práve orientáciu, respektíve návrat k pôvodne zamýšľanej orientácii časopisu. Zvýrazňujeme to, čo v našej koncepcii IVC vnímame ako rozhodujúce faktory vplývajúce na ochranu a rozvoj ľudovej umeleckej výroby. A to je v dnešnej dobe najmä súhra remesla s umením a dizajnom.
ZV: Vrátim sa ešte ďalej do minulosti. ÚĽUV vydal prvé číslo vlastného periodika už v roku 1951. Mal charakter internej tlačoviny, ktorá vo forme obežníka informovala výrobcov ÚĽUV o výrobno-organizačných otázkach, výstavách, súťažiach a pod., ale mnoho príspevkov už vtedy prekročilo hranice internej informácie. K výrobcom sa prihovárali také osobnosti ako Josef Vydra a Ema Marková. Keď v roku 1954 ÚĽUV prešiel do rezortu kultúry, pokračoval vydávaním obežníka Ľudová umelecká výroba. Spravodaje vydávané od roku 1965 vychádzali v nasledujúcich rokoch vo viac či menej príťažlivých „grafikách“, ale ich obsah zostáva i dnes cenným zdrojom informácií o dianí vo vývoji ľudovej umeleckej výroby tých rokov. Rovnako ako bezprostrední predchodcovia RUD – Spravodajca a ÚĽUV.
MB: Je to len pár mesiacov, čo sa mi dostal do rúk článok, v ktorom autorka Ema Marková bilancovala činnosť ÚĽUV-u po roku 1945 na Slovensku. Zistil som, že vtedy ešte spoločný, československý ÚĽUV popri internom spravodajcovi vydával ďalšie dva časopisy s názvom Tvar a Věci a lidé. Články v nich vychádzali v slovenskom aj českom jazyku. Bližšie sa chceme tomuto obdobiu našej histórie venovať v knižke, ktorú sa chystáme vydať k 65. výročiu vzniku našej organizácie. Už teraz však môžeme povedať, že pohľad späť bude veľmi zaujímavý aj z pohľadu tematiky.
Počet odborných časopisov sa po roku 1990 zredukoval. RUD je jediný časopis, ktorý už desať rokov mapuje vývoj úžitkového, ale aj voľného umenia na slovenskej výtvarno-dizajnérskej scéne. Nezdá sa vám, že sa tým zúžil priestor na propagovanie ľudového umenia, kultúry i remesla a ÚĽUV tým do veľkej miery supluje to, čomu by sa mali venovať Slovenská výtvarná únia, Slovenské centrum dizajnu a združenia výtvarníkov?
MB: Všetky tri zložky tematickej orientácie časopisu považujem za rovnako dôležité. RUD je médium, ktorého poslaním je hľadať impulzy s potenciálom pozitívneho vplyvu na orientáciu vývoja ľudovej umeleckej výroby a publikovať o nich. Nesupluje, nemôže a ani nechce suplovať absenciu iných odborných periodík v tomto segmente. RUD z tohto širšieho okruhu témy len vyberá a adresuje ich v prvom rade ľudovým výrobcom. Širší prístup k téme, samozrejme, oslovuje širší okruh čitateľov a otvára cestu aj do distribučnej siete. Ale nahradzovanie absencie iných odborných periodík zameraním RUD nepripúšťam. RUD vyplnil medzeru na trhu, kde absentoval časopis pre ľudových výrobcov. Nemáme ambíciu niekoho suplovať, chceme informovať a usmerňovať nositeľov zručností – výrobcov ľudovej umeleckej výroby.
Problém však vidím vo vyváženosti zložiek tematickej orientácie časopisu. Udržiavať všetky tri zložky systému v rovnovážnom stave je síce naším cieľom ale nie je jednoduché to dosiahnuť. Je to problém, o ktorom vieme a diskutujeme o ňom. Riešenie vidím v posilnení redakčného kolektívu.
V čom vidíte prínos tlačeného periodika v čase internetu?
MB: Súdiac podľa vekovej štruktúry výrobcov, naši čitatelia zrejme po internete veľmi nesurfujú, a preto my zostaneme ešte dlho verní tlačenej podobe časopisu, ktorá im je určite bližšia. Mladšia generácia našich čitateľov však už dnes nájde na internetovej stránke www.uluv.sk rešerše článkov z jednotlivých čísiel. V archíve je možné vyhľadať aj články zo starších ročníkov. Spustenie internetovej podoby časopisu RUD aj s diskusným fórom pripravujeme k 1. januáru 2010.
Ako sa pozeráte na uplynulé roky existencie časopisu? Splnil vaše očakávania ?
MB: Vysokú úroveň získal časopis v prvom rade zásluhou dvoch dám. Zora Valentová s Adrienou Pekárovou už dlhé roky tvoria veľmi silný, odborne zdatný pracovný tím. S ich prácou som nadmieru spokojný. Trpezlivo, veľmi zodpovedne a s pokorou pristupujú k svojej práci. Každé číslo pripravujú do života ako vlastné dieťa, spôsobujú tým veľkú radosť nielen mne, ale verím, že celému širokému okruhu našich čitateľov. Teší ma aj váš osobný prínos, pán redaktor, ktorý som zaregistroval v posledných číslach tohto ročníka. Verím, že sa stanete pevnou súčasťou redakčného kolektívu RUD, zapadnete do neho a budete jeho výdatnou posilou.
Ako vnímate úlohu a poslanie časopisu RUD? Koho ním chcete osloviť?
ZV: Časopis nesie podtitul revue o hodnotách remesla. Určený je teda tým, ktorí vidia v remesle kultúrne hodnoty, či už sa ním prakticky zaoberajú, alebo z neho akokoľvek inak čerpajú, prípadne ho len obdivujú a uznávajú. Ten diapazón hodnoty remesla je naozaj široký a rozmanitý. Pripadá mi ako výnimočná osobnosť, ktorá sa nerúti životom v neurotickom tempe, ale je si vedomá hodnoty času a výsledku, do ktorého čas svojho života vkladá. Aj keď sa rýchlemu životnému tempu málokto už dokáže vyhnúť, každé príjemné zastavenie je vítané. A to prináša remeslo človeku buď v zážitku z predmetu, alebo v zážitku z práce a tvorenia. Časopis chce tieto stránky remesla sprostredkovať verejnosti a súčasne byť zdrojom informácií o tých tvorcoch, ktorí sú ochotní svoj čas vkladať do trpezlivého a uvážlivého vytvárania umeleckých hodnôt pre nás ostatných.
Adriena Pekárová: K práci na časopise som sa pripojila ako externá redaktorka od druhého ročníka, keď som si uvedomila, že ÚĽUV sa snaží hľadať nové podnety pre ľudovoumeleckú produkciu v tvorbe mladých dizajnérov a úžitkových umelcov. Rok pred prvým číslom časopisu sa zrodil aj prvý ročník súťaže Kruhy na vode, ktorá túto snahu stelesňuje veľmi jasným spôsobom. Ponúkla som koncepciu, ktorá by tento cieľ demonštrovala permanentne v celoročne vydávanom časopise, nielen raz za dva roky súťažou. Bolo to pre mňa príjemné prekvapenie, že v ÚĽUV-e, kde je udržiavanie tradície princípom oveľa výraznejším, táto koncepcia bola prijatá „bez boja“ a priestor časopisu sa otvoril súčasnej tvorbe. Myslím si, že 36 čísiel časopisu, ktoré vyšli za deväť rokov v takejto koncepcii, umožnilo mnohým ľuďom poznať ten druhý pól – najmä mladí dizajnéri a umelci mohli spoznať vynikajúce ľudové remeslo a umenie a pre mnohých z nich to bolo neočakávané poznanie. Na druhej strane, milovníci tradície a remeselníci videli nové, moderné formy a techniky, postupy a koncepcie, mali možnosť inšpirovať sa alebo aspoň skúšať svoju toleranciu a schopnosť uvažovať inak. Myslím si, že takejto formy „provokácie“ nikdy nie je dosť.
Udržať desať rokov pri „živote“ tak úzko vyhranený časopis, ako je RUD, nie je jednoduché. Znamená to hľadať stále nové, zaujímavé rubriky, typy, osobnosti… Ako sa vám to darí?
AP: Hovorím len za „svoju“ oblasť – pripravujem časť, ktorá sa venuje súčasnému úžitkovému umeniu a remeslu. Fakt je, že v prvých rokoch prípravy časopisu bol väčší výber materiálov – za predchádzajúce roky, keď neexistovalo pre tieto oblasti žiadne médium, sa nazhromaždilo mnoho zaujímavých vecí – projektov, tvorcov, ktorí nemali kde predstaviť výsledky svojej práce… Koncepcia čísla bola postavená na zámernom hľadaní tvorivých paralel medzi súčasným a tradičným v určitých materiálových oblastiach alebo technikách. Neskôr sa tento prístup uplatňoval už ťažšie, predsa len v našej sfére nepribúda kvalitných tvorcov tak evidentne. No a najväčším problémom sú prispievatelia – kým sa zo začínajúceho teoretika stane dobrý autor textov, trvá to dosť dlho, a len vtedy, ak on sám má záujem. Dobrých autorov textov, ktorí by bolo odborníci vo svojej oblasti, je veľmi málo a bohužiaľ, mladí teoretici sa len výnimočne orientujú na dizajn a remeslo. Nechápem to, sú to predsa také úžasné súčasné fenomény, ktoré ľudia prijímajú spontánnejšie ako voľné umenie!
ZV: Odkryť pozadie vzniku jednotlivých čísiel časopisu by znamenalo konštatovať najmä neustále úsilie redakcie hľadať autorov, ktorí by zodpovedajúco nárokom tohto periodika pripravovali články o „jeho“ témach. Profilovanie časopisu azda nebude nikdy konečné, čo však nepovažujem za negatívum. Základné vymedzenie je dané, okruhy tém sa opakujú, a ak sa vynorí nová téma, nová rubrika, iný spôsob nadviazania kontaktu s čitateľmi alebo čitateľov medzi sebou, nie je dôvod na zamietnutie. V každom prípade je iniciatíva zo strany autorov i čitateľov na ovplyvnenie obsahu časopisu vítaná.
Prínos časopisu RUD je nepopierateľný. Aké sú naň odozvy zo strany čitateľov? Dokážete napĺňať ich očakávanie? Ako si ho predstavujú?
AP: Poznám názory časti čitateľov, a to tých, ktorých zaujíma najmä súčasné remeslo a dizajn. Všetci, ktorí listujú v časopise prvýkrát, reagujú prekvapením nad mixom tradície a súčasnosti, ale hodnotenia sú napokon vždy pozitívne. Absolútna väčšina vždy objaví niečo nové zo sféry, ktorú nepozná, a veľmi často sa v časopise ponúkajú na porovnanie témy, ktoré majú niečo spoločné. Fakt je, že zrejme nadšenci pre jednu z oblastí, ktorým sa časopis venuje, by radi videli oveľa viac materiálov o „svojich“ témach. Podľa môjho názoru však koncept spojenia súčasného úžitkového umenia, dizajnu a remesla s tradičným sa ešte nevyčerpal.
ZV: V minulom roku uskutočnila redakcia anketový prieskum, ktorý mal zistiť názor čitateľov na časopis. Azda najviac som očakávala, aký výsledok prinesie hodnotenie čitateľov na spojenie zdanlivo rozličných oblastí v časopise: tradičného remesla, ľudového umenia, tradičnej kultúry, ľudovej umeleckej výroby, moderného dizajnu – aj keď spätého s remeslom, ale napríklad i architektúry – tiež však spätej s remeslom. Pripúšťam, že medzi odpoveďami boli aj výhrady na sťaby dvojitú tvár časopisu. Väčšina čitateľov, ktorí sa ankety zúčastnili a vrátili nám vyplnený dotazník, však konštatovali, že si radi prečítajú všetky články, pričom si nájdu vždy aj tú svoju tému. Niekedy je síce veľa „textilu“, inokedy chýba „keramika“ alebo „drevo“ a podobne. Samozrejme, každá nespokojnosť nás mrzí, aj keď je ťažké vždy vyhovieť každému, ale „všetko zlé je na niečo dobré“ a je to podnet do ďalšej práce. Chcem ešte doplniť názor zahraničných partnerských organizácií z európskych krajín, najmä severských, ktoré vydávajú obdobné periodiká. Prekvapuje ich spojenie tradičného remesla a súčasného dizajnu v našom časopise a hodnotia to ako pozitívum, ktoré rozširuje poznanie oboch strán navzájom.
RUD čiastočne nahradil kedysi veľmi obľúbený a erudovaný časopis Umění a řemesla, ktorý vydával český ÚLUV. Remeslo, umenie, dizajn cítim ako jeho pokračovateľa, ktorý je však z obsahovej stránky oveľa progresívnejší.
AP: Ja osobne nevnímam RUD ako pokračovateľa U+Ř. Aj tento časopis od svojho vzniku prekonal výrazný vývoj – od jasného zamerania na umelecké remeslá súčasné aj historické a ľudové umenie si v 80. rokoch všimol, že dizajn sa stáva aktuálnym médiom aj pre umelecko-remeselnú tvorbu a napokon v 90. rokoch tieto témy obsiahol v širokom spoločenskom kontexte. Umožnilo to zapojenie širšieho okruhu odborníkov – nielen na vizuálne umenie, ale aj sociológov, filozofov… Zdôraznilo sa teda spojenie vývoja remesla a dizajnu s aktuálnymi pohybmi spoločnosti. V tom čase ani v Čechách nebolo toľko odborných časopisov a posilnenie sociologického uhla pohľadu vlastne súhlasilo s trendmi v umení vôbec. V totalitných časoch bol časopis platformou pre skvelých odborníkov, ktorí nerobili kompromisy. Sme v inej dobe – RUD by bol výnimočný aj v prípade, keby bol špecializovaný len na ľudové alebo tradičné remeslo, ale kontakt so súčasným úžitkovým umením dáva šancu ovplyvňovať obidve roviny. Časopis pomohol preklenúť priepasť medzi ľudovým remeslom a súčasnou tvorbou, a aj keď to nie je nejako súvislo a pevne vystavený mostík, spojenie existuje. Ako o tom svedčí tvorba viacerých mladých tvorcov, objavili možnosti inšpirácie v technickom remeselnom zmysle aj myšlienkovom a využívajú ich.
ZV: Umění a řemesla sú dodnes pre mňa čosi ako tabu. Z úcty k jeho hodnotám a redaktorom, ktorí ho tvorili, nechcem prirovnávať k nemu náš časopis. Ten ani na Umění a řemesla nenadväzuje ani ho nenahrádza. U+Ř zostáva svedectvom a kronikou ľudovej umeleckej výroby a umeleckého remesla v dobe, v ktorej vychádzal. To môže byť azda pre nás inšpiráciou, aby sa aj RUD stal v budúcnosti zdrojom poznatkov z nášho obdobia.
Čomu by ste venovali v časopise väčší priestor? Čo vám v ňom chýba?
AP: Časopis môže aj ďalej pokračovať v overenej koncepcii, aj keď sa tento rok posilnila časť venovaná tradičnému remeslu. Pokiaľ ide o kvalitu – to nemôže byť nikdy ukončené úsilie. To, čo je nanajvýš potrebné, je získať nových prispievateľov, nielen z Bratislavy, ale aj z regiónov, aby časopis dobre informoval o celom dianí.
Chystáte do budúcnosti nejaké formálne, grafické a obsahové zmeny v časopise?
AP: Na začiatku minulého roka začala pripravovať časopis grafická dizajnérka Miriam Gavulová po Jane Sapákovej, ktorá časopis upravovala šesť rokov. Spolupracuje sa nám veľmi dobre, takže zásadné zmeny layoutu sa nechystajú.
ZV: Zatiaľ nepripravujeme veľké zmeny, chceme upraviť väzbu tak, aby vznikol chrbát časopisu a na ňom priestor na označenie názvu a čísla periodika. Pomôže to sprehľadniť uloženie a vyhľadávanie jednotlivých čísiel v knižniciach čitateľov.