Agáta Petrakovičová
Heřman Landsfeld sa narodil roku 1899 v malom moravskom mestečku pri Zlíne, v Malenoviciach. Mladý Heřman veľmi rád kreslil. V meštianskej škole ho našla známa akademická maliarka Marie Vořechová Vejvodová a v roku 1913 ho priviedla z Moravy na Slovensko do dielne Slovenskej keramiky v Modre. Po vzniku prvej Československej republiky nastali pre Slovenskú keramiku v Modre zlaté časy. Maliar ľudovej keramiky Heřman Landsfeld bol poverený zhotoviť pre potreby maliarov nový vzorník. Pracoval na ňom takmer päť rokov. Predstavoval druhovú, vzorovú i dekoratívnu rozmanitosť modranského džbankárskeho riadu v počte 259 kresieb.
V tomto období sa z Landsfelda začal stávať zanietený zberateľ. zbieral všetko, čo sa týkalo hrnčiarskeho a džbankárskeho remesla. Začala vznikať jedna z najväčších zbierok na Slovensku a v Čechách. Landsfeld zbieral keramiku, výrobné náradie, písomnosti i ľudovú terminológiu a slovesnosť hrnčiarov a džbankárov. Po odchode z Modry na Moravu do Strážnice v roku 1939 vytvoril zo svojej zbierky súkromné múzeum. Dnes sa fragmenty z nej nachádzajú vo viacerých depozitároch múzeí.
Snaha získať nové znalosti a kusy do svojej zbierky priviedla Landsfelda na myšlienku pokúsiť sa i o archeologickú prácu v starých habánskych dvoroch. V roku 1934 sa rozhodol kopať na mieste habánskeho dvora v Košolnej, kde objavil základy novokrsteneckej dielne s cennými pozostatkami predmetov zo 17. storočia. Prepadol archeologickej vášni a kopal v ďalších keramických habánskych strediskách.
Heřman Landsfeld sa venoval zberateľstvu súkromne, popri práci maliara keramiky, kde dosahoval majstrovské výsledky. Už v roku 1919 sa stal vedúcim maliarskej dielne v Modre.
Ako maliar sa spolu s budúcou manželkou Alžbetou Gajdovou podieľal na ilustrovaní etnografickej knihy Antonína Václavíka Podunajská dedina. Dokumentovali detaily domov, priečelí, nábytku, vinohradníckych lisov a krojov. Z ilustrátorskej práce Heřmana Landsfelda sa zrodila ďalšia zberateľská vášeň, a to dokumentácia slovenských drevených, kamenných a železných náhrobných krížov. Venoval sa aj zbieraniu fajok. Zbierka je dnes vlastníctvom Národního ústavu lidové kultury v Strážnici. Ďalšou unikátnou zbierkou je kolekcia maselníc rozmanitých tvarov a vzorov. Landsfeld sa snažil zaznamenať i všetky detaily tradičného spôsobu života vinohradníkov v Modre. Veľkú pozornosť venoval i ľudovej slovesnosti. Vďaka pozbieranému Landsfeldovmu materiálu máme možnosť rekonštruovať život slovenských a moravských hrnčiarov a džbankárov.