Redakcia
ÚĽUV si začal budovať vlastnú sieť výrobcov od roku 1954. Vyhľadával výrobcov v miestach výskytu tradičnej výroby, ale využil aj zaúčanie pracovníkov do určitej výroby formou kurzov. Kurzy slúžili tiež na zavedenie nového výrobku do výroby alebo na rozšírenie výroby žiadaného artiklu. Iné kurzy sa organizovali na obnovenie niektorých výrob, ktoré zanikli. Inštruktormi boli majstri ľudovej umeleckej výroby alebo odborní pracovníci ÚĽUV.
V 60. rokoch ÚĽUV zaviedol aj výchovu pracovníkov učňovským pomerom. Táto forma bola možná len tam, kde bol majster ľudovej umeleckej výroby ochotný zaučiť svojho syna alebo kde bola organizácia s príbuznou výrobou ochotná vychovať pracovníkov pre ÚĽUV. Túto formu využilo len málo majstrov a ešte menej učňov zostalo spolupracovať s ÚĽUV-om.
Spolupráca ÚĽUV-u s výrobcami spočívala na zásade výkupu výrobkov, bez uzavretia pracovného pomeru. Mali nárok na nemocenské a sociálne zabezpečenie a rodinné prídavky, nemali nárok na dovolenku. Odmeny sa zdaňovali daňou zo mzdy. Výrobcovia pracovali vo vlastnom prostredí. Práca pre ÚĽUV bola buď ich jediným zdrojom príjmu, alebo sa ľudovej umeleckej výrobe venovali popri inej profesii. Postupom času sa stratila pôvodná výlučnosť výrobcov z dedín a ľudovou umeleckou výrobou sa zaoberali pracovníci rozličných povolaní.
ÚĽUV vytváral rôznymi formami a aktivitami priestor a podmienky na rozvíjanie nadania a schopností výrobcov, a to predovšetkým osobným stykom výtvarníkov a výskumných pracovníkov s výrobcami. Výrobcovia sa stretávali na celoslovenských aktívoch, na poradách, školeniach, inštruktážach, informovaní boli prostredníctvom interného časopisu. K vlastnému tvorivému prejavu podnecovali výrobcov aj súťaže.
Prvý sortiment tvorili výrobky, ktoré ÚĽUV vykúpil na dedinách u starších výrobcov. Boli to tradičné výrobky často staršieho pôvodu. Zapájaním výrobcov do spolupráce sa začala cieľavedomá práca na sortimente, aby sa výtvarne a funkčne mohol uplatniť v súčasnej spotrebe.
Hlavnou formou odbytu bol priamy predaj ľudových umeleckých výrobkov širokej verejnosti prostredníctvom Výstavných siení a predajní ÚĽUV. Prvá VSaP bola otvorená v decembri 1954 v Bratislave a postupne sa otvárali ďalšie.
Po roku 1989 sa situácia radikálne zmenila. Možnosť vlastného podnikania otvorila výrobcom priestor aj mimo ÚĽUV-u, kde sa mohli so svojimi výrobkami uplatniť. Okolnosti prinútili ÚĽUV hľadať nové riešenia pri úsilí zachovať všetky činnosti, ktoré dovtedy vykonával, a výsledky, ktoré dosiahol. Zmeny zákonov, ekonomických pravidiel a odbytových možností v posledných dvoch desaťročiach určili obom stranám, ako sa budú vyvíjať formy spolupráce medzi nimi.