Oľga Danglová
Tradičná výšivka zo Šoporne sa vyznačuje precíznou, geometrizovanou štylizáciou. Hermína Švihoríková bola prvou vyšívačkou v obci, ktorá túto výšivku presmerovala do naivnej figurálnej výpovede. Na čelenku vlastného svadobného čepca si vyšila scénku svadobného sprievodu. Ženy v dedine túto výšivku neprijali a neopakovali. Až v 50. rokoch 20. storočia ju začala vyšívať jej dcéra Mária Kadúcová ako obrázky zobrazujúce scénky z vidieckeho života – vinobranie, lámanie kukurice, žatvu, dožinky, veľkonočnú šibačku, Vianoce. Intenzívny úspech zaznamenali najmä v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Vtedy na túto prácu nadviazala dcéra M. Kadúcovej Eleonóra Gálová.
Eleonóra Gálová ukončila v roku 1968 Školu umeleckého priemyslu, odbor rezbárstvo. Riadne sa venovať rezbárčine, na to bolo treba dielňu, a tú E. Gálová nemala. Vyšívané obrázky sa napokon stali jej celoživotnou profesiou. Okrem najčastejšie sa opakujúcich tém sa na podnet ÚĽUV-u súbor vyšitých scénok rozširoval o ďalšie. Patrila k nim napríklad Jánošíkova družina. Pôvodne mali obrázky pozdĺžny formát s pásovou kompozíciou. E. Gálová zaviedla novší prístup a z námetovej zostavy vybrala len jednu sekvenciu a zasadila ju do štvorcového pozadia ako samostatný obrázok. V porovnaní s miniatúrnym podaním scénok na starších pásových obrázkoch pozorovať na novších obrázkoch trend k zväčšovaniu a k zhrubnutiu maľby výšivkou. V 90. rokoch sa E. Gálová rozhodla pre samostatnú podnikateľskú dráhu. Obrázky dodáva do viacerých predajní. Kontakty s ÚĽUV-om však neprerušila.