Nora Čechmánková
František Špička (1949) po ukončení štúdia na gymnáziu pracoval v Archeologickom ústave SAV, neskôr ako reštaurátor. Externe študoval dejiny umenia. Štúdium síce nedokončil, ale reštaurovanie ho priviedlo do Novej Bane. Tam ho do tajov výroby keramiky zasvätil hrnčiarsky majster Ján Schnier. V osemdesiatych rokoch 20. storočia začal F. Špička vyrábať tradičné výrobky – mliečniky, hrnce, hrnčeky, taniere, misy z oblasti Nová Baňa, Brehy a Pukanec. Vzory novobanskej keramiky čerpal od majstra Schniera a prvé návrhy mu robila výtvarníčka ÚĽUV-u Eva Kramplová. V posledných rokoch sa venuje náročnejším technikám výzdoby hrnčiarskych výrobkov z Beluja, charakteristických rytým rastlinným dekorom: výroba jedného belujského džbánu trvá pol dňa až deň. Isté obdobie sa živil predajom hliny, spolu so synmi jej pripravil celé tony.
F. Špička pôsobí aj ako lektor. Kurzy keramiky viedol v Škole remesiel ÚĽUV v Banskej Bystrici, v obci Hybe sa podujal na obnovu miestnej tradičnej hrnčiarskej výroby. V roku 2010 dostal titul majster ľudovej umeleckej výroby.