Nora Čechmánková
Jozef Vydra (1884 – 1959) bol historikom umenia, etnografom, profesorom, zakladateľom viacerých významných inštitúcií a spoločností a autorom vyše 250 časopiseckých a knižných titulov. Študoval dejiny umenia na Karlovej univerzite a na akadémii výtvarných umení v Prahe. Do roku 1914 pôsobil ako profesor výtvarnej výchovy na gymnáziách. V rokoch 1912 – 1937 bol vďaka svojim výsledkom najmä v metodike kreslenia zástupcom československej pedagogiky na medzinárodnom fóre. Bol stálym členom usporiadateľských komisií medzinárodných kongresov pre výtvarnú výchovu a úžitkové umenie v Anglicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Československu. Od roku 1918 pôsobil v Bratislave ako referent pre výtvarné a ľudové umenie pri vládnom komisariáte, v rokoch 1923 – 1930 ako odborný inšpektor na gymnáziách a reálkach. V rokoch 1922 – 1925 pokračoval v štúdiu dejín umenia a národopisu na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol zakladateľom a od roku 1930 aj riaditeľom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave. Koncom 40. a začiatkom 50. rokov prednášal teóriu výtvarnej výchovy na pedagogickej fakulte v Olomouci, na pedagogickej fakulte v Bratislave, na Akadémii výtvarných umení v Prahe (dejiny kostýmu) a na Vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave (ľudové výtvarné umenie). Jozef Vydra patril aj k prvým teoretikom umenia v oblasti priemyselného výtvarníctva. Z ľudového umenia sa venoval predovšetkým ľudovému textilu, technikám tkania a pletenia, výšivkám, čipkám, ako aj ľudovému staviteľstvu a keramike. Na cestách za ľudovým umením veľa fotografoval, jeho fotografie sú z rokov 1923 až 1950. Zaznamenávajú ešte živé tradície, najmä kroje, ľudovú drevenú architektúru, rôzne pracovné úkony a ľudových výrobcov pri práci. Všetky Vydrove fotografie boli realizované formou negatívu na skle.