Nová podoba paličkovanej čipky z Liptova

Nová podoba paličkovanej čipky z Liptova

Iveta Zuskinová

Viacerí profesionálni a amatérski tvorcovia sa v súčasnosti inšpirujú pôvodnými ľudovými technikami, oživujú ich a revitalizujú, poskytujú im tzv. druhú formu existencie. Pre mnohých dizajnérov sú textilné techniky zdrojom inšpirácií a nápadov, dávajú ich dielam punc jedinečnosti a atraktívnosti. Jednou z nich je aj paličkovaná čipka.

Paličkovanie, pletenie čipiek, patrí medzi najnáročnejšie, a pritom v minulosti pomerne rozšírené textilné techniky. Takmer vo všetkých pôvodných kultúrnohistorických regiónoch na Slovensku vznikli charakteristické vzory ľudových pletených čipiek, ktoré sa od seba odlišovali technikou vyhotovenia, skladbou vzorov a farebnosťou. Ľudové čipky sa využívali predovšetkým v ľudovom a obradovom odeve, menej v interiérovom textile. Významný podiel na rozvoji pletenia čipiek mali aj profesionálne čipkárky, ktoré zhotovovali na predaj jemné čipky, používané na zdobenie panských a meštianskych odevov, veľké uplatnenie našli v interiérovom textile. V Liptove vzniklo viac stredísk pletenej čipky, kde sa čipky plietli a odtiaľ predávali do ďalších obcí. Najväčšiu rozmanitosť a bohatosť motívov nachádzame na čepcových čipkách z Liptovských Sliačov, kde sa ornamentálna a kompozičná stavba čipky rozvíjala až do konca 70. rokov 20.storočia.

Keďže liptovská čipka patrí medzi technicky najnáročnejšie na Slovensku, venuje sa jej len málo autoriek. Zaujala však svojou vyváženosťou, ornamentálnou a kompozičnou skladbou poprednú textilnú výtvarníčku Silviu Fedorovú z Bratislavy, ktorá sa paličkovanou čipkou začala zaoberať v 80. rokoch 20. storočia. Od 90. rokov sa venuje paličkovaniu kontinuálne, pričom experimentuje s materiálmi, ktoré sa do tej doby v čipke nevyskytovali. Používa drôt namiesto tužidla a kombinuje ho aj s plastom, aby vytvorila mäkký a poddajný povrch. Šperky, klobúky a odevné doplnky, ktoré vytvára z týchto banálnych materiálov, pôsobia noblesne.

ÚĽUV