Agáta Petrakovičová Šikulová
Tradícia modranskej keramiky siaha až do roku 1636, z ktorého pochádza prvý písomný prameň, cechové štatúty, dokumentujúce toto remeslo. Modra sa postupne zaradila medzi renomované keramické strediská a jej výrobky boli známe v celej strednej Európe. Po zrušení cechového zriadenia v roku 1873 nastal medzi hrnčiarmi problém s odbytom i s výchovou nového dorastu. Pre zachovanie keramikárskej tradície v Modre bolo založené v roku 1883 Keramicko-priemyselné učilište, čím boli položené základy budúcej Slovenskej ľudovej majoliky. Zlatú éru zažívalo najmä po roku 1918, keď nastal neuveriteľný dopyt po modranskej keramike. Pretekanie sa v plnení plánov a nárast záujmu o modranskú majoliku v 70. a 80. rokoch 20. storočia produkciu dielne poznačili priam bolestne. Podnik produkoval množstvo keramiky, ktorej úroveň klesla a najmä ktorou sa verejnosť presýtila. Nedávno prebehla médiami informácia o zatvorení Slovenskej ľudovej majoliky v Modre. Spustili sa polemiky týkajúce sa ďalšieho smerovania podniku i možnosti záchrany tradičnej modranskej fajansy. Tá bude možná, s aktívnou účasťou odborníkov z oblasti remesla, histórie a dizajnu, ako aj za pomoci medzinárodných skúseností. Cieľom bude zachovať túto dôležitú časť nášho kultúrneho dedičstva, očistiť ho od rán utŕžených za niekoľko desiatok rokov a ponúknuť opäť nielen tradíciu, ale aj moderné cesty používania slovenskej majoliky.