Marián Čurný
Z histórie vieme, že kvôli potrebám lokálneho hrnčiarstva zásobujúceho miestny dopyt sa využívali miestne dostupné hliniská. Výdatnosť zdroja aj jeho kvalita postačovali pre potreby hrnčiarskej produkcie. Takýto stav trval od stredoveku až do 19. storočia. V súčasnosti si malé množstvo aktívnych hrnčiarov a keramikárov pripravuje hlinu samostatne v domácich podmienkach „po starom“. Vzhľadom na organizačné i ekonomické aspekty odoberajú hlinu od osvedčených spracovateľov a dodávateľov, ktorí v rámci Slovenska pôsobia na Zemplíne, Gemeri, v Myjave i Malokarpatskej oblasti. Hrnčiarska hlina sa však napriek tomu na náš trh aj dováža, najmä z Českej republiky a z Nemecka. Viaceré lokálne známe ložiská, kedysi také významné pre hrnčiarsku výrobu, sú dnes obvykle z kvantitatívneho hľadiska bezcenné a vyhľadávajú ich najskôr nadšenci pre návrat k tradičnej výrobe, obvykle bez ambícií ekonomického zhodnotenia svojich aktivít.