Tomáš Mikolaj
Lukáša Jurča z Hriňovej (okres Detva) očarili kožúšky od starých majstrov kožušníkov, preto sa rozhodol venovať tomuto remeslu. Skúsenosti naberal terénnym výskumom u starých podpolianskych aj novohradských majstrov. Mal šťastie, mnohí sa s ním okrem spomienok podelili aj o praktické taje kožušníctva. Mnohých považuje za svojich učiteľov a prechováva k nim až pietny prístup, čo sa odzrkadľuje aj v jeho tvorbe. Snaží sa vyrábať kožušteky čo najpôvodnejšou technológiou. Práca s ovčou kožou s vlnou (rúno) ho spojila s Jozefom Kučerom, ktorý na hriňovskom laze Štoliansko okrem iného chová ovce a spracúva ich kože aj vlnu. Oboch spája aj láska k čo najtradičnejším formám života podpolianskeho kraja. Dušu im napĺňaná okolitá krása a to im vrchovato opláca každodennú drinu.