Zdobenie kraslíc

Kraslice, ozdobené vajíčka (pisanky, písané jajo, veľkonočné vajíčka, maľované vajíčka, červené vajíčka, križľané vajíčka, vyškrabované vajíčka, škrabané vajíčka) sú ako jeden z významných dokladov tradičného ľudového umenia symbolom jarného oživovania prírody a predstavujú obetný, obradový alebo osobný dar. Na Slovensku sa až do súčasnosti zachovalo mnoho spôsobov ich zdobenia, za čo možno vďačiť jednak stretávaniu kultúr na našom území v minulosti, jednak vplyvu vajca ako symbolu znovurodiaceho sa života nielen v súvislosti s obradmi vítania jari, ale aj v hospodárskom a spoločenskom živote našich ľudí. Väčšina kraslíc mala v minulosti špecifické regionálne i lokálne znaky, prejavujúce sa nielen v použitej technike výzdoby, ale aj v uplatnení výzdobných ornamentálnych prvkov.

Oblasti výroby na Slovensku

Kraslicová tvorba bola typická pre celé Slovensko, niektorým obciam však výrazné tvorivé osobnosti vtlačili už v minulosti charakteristický druh a štýl zdobenia, ktorý sa udržal a ďalej rozvíja mnohokrát až podnes. V súčasnosti sa však zdobenie kraslíc objavuje aj v obciach, kde nemalo takú silnú tradíciu, a to jednak opäť prostredníctvom výnimočných tvorivých jedincov, jednak cez podujatia zamerané na kraslicovú tvorbu, organizované miestnymi samosprávami a kultúrnymi inštitúciami.

Západné Slovensko

V hlavnom meste Slovenska Bratislave rozvíjajú jednofarebnú i viacfarebnú ornamentálnu reliéfnu výzdobu voskovaním rodáci z východného Slovenska. V Slovenskom Grobe, vo Veľkom Grobe a Viničnom, ako aj v obciach okresu Topoľčany a Trenčín (Dolná Poruba, Trenčianske Teplice) ojedinele zdobili vajcia leptaním. V okolí Levíc, Senice, Myjavy, Trenčína, v oblasti Vlárskeho priesmyku (Sidónia) i okolí Púchova zdobili vajíčka vyškrabovaním. Technika oblepovania sitinou bola známa v obci Selec pri Trenčíne, v Slovenskom Grobe a vo Vajnoroch, ako aj v Gbelciach pri Nových Zámkoch. Na západnom Slovensku bolo rozšírené aj oblepovanie jednofarebnou slamou – pôvodne najmä v okolí Bratislavy a obciach okresu Topoľčany, známymi sa však stali Dvorníky v okrese Galanta a Streženice pri Púchove. Oblepovanie viacfarebnou slamou zas preslávilo výrobkyne z Viničného. Viacfarebnou sitinou, farbenou vlnou i textilnou priadzou zdobili vajíčka najmä vo Vajnoroch a okolí. Sklári v Lednických Rovniach zhotovovali s obľubou sklené vajíčka.

Stredné Slovensko

V okrese Prievidza sa koncom 20. storočia zásluhou migrácie obyvateľov z východného Slovenska rozšírila jednofarebná výzdoba vajec voskovaním. Jednofarebnou ornamentálnou výzdobou vajec batikovaním boli známe obce na juhu stredného Slovenska – Horná Strehová,

Dolná Strehová, Dačov Lom, Polichno či Cerovo. Majstrovstvo vo viacfarebnom reliéfnom voskovaní dosiahli výrobcovia z Veľkej Čausy a vo viacfarebnom batikovaní trubičkou z Domaniže a v 80. rokoch 20. storočia i z Fačkova a pomocou špendlíka opäť z Veľkej Čausy. Ojedinele sa na strednom Slovensku v minulosti zdobili vajíčka vyškrabovaním. Známym strediskom výzdoby vajec touto technikou bolo Brezno. V oblasti Kysúc zdobili kraslice bielou (Turzovka a okolie) i farbenou (Klokočov) sitinou, podobne aj vo Veľkých Hostiach.

Oblepovanie vajec nefarbenou i viacfarebnou slamou je známe v obciach okresu Čadca, ako aj v obciach Veľká Čausa a Ráztočno v okrese Prievidza. V obciach okresov Krupina a Veľký Krtíš zdobili kraslice aj maľovaním vodovými farbami. V kysuckých obciach s drotárskou tradíciou a v obciach v okolí Žiliny zdobili vajíčka odrôtovaním. Sklené vajíčka robili šikovní sklári v Utekáči v okrese Poltár, kyselinou dusičnou sa leptali v obciach Novohradu. Technika zdobenia vajec okovaním bola známa v tekovských obciach a v oblasti západného Hontu.

Východné Slovensko

V obciach okresu Humenné, Bardejov a Svidník, menej často Rožňava, bola rozšírená jednofarebná ornamentálna výzdoba vajec voskovaním. V obciach okresu Medzilaborce, Svidník a Levoča (Torysky) a najmä v Kojšove pri Gelnici bola rozšírená viacfarebná ornamentálna výzdoba batikovaním trubičkou. Výrobcovia z východného Slovenska boli známi i batikovaním vajec s figurálnymi motívmi a s nápismi. V Čertižnom a v obciach okresu Svidník, Medzilaborce a Humenné sa zdobili vajíčka jednofarebným batikovaním najmä pomocou špendlíka.

V oblasti Spiša bolo známe zdobenie vajec leptaním kyselinou. V súčasnosti sa technika leptania vyskytuje len ojedinele v obciach okresu Rožňava. V oblasti Hnilca a západného Spiša (Mengusovce, Gerlachov, Batizovce zdobili vajíčka vyškrabovaním. Doteraz sa táto technika uchovala v obciach okresu Spišská Nová Ves a Poprad. V obciach okresov Kežmarok a Humenné zdobili vajíčka oblepovaním nefarbenou slamou, v druhom menovanom okrese aj viacfarebnou. V spišských a šarišských obciach, v ktorých sa obyvatelia zaoberali drotárstvom, je dochované zdobenie vajec odrôtovaním (Stráňany). V Krásne nad Hornádom, v gemerských i novohradských obciach bolo v minulosti známe, i keď nie veľmi rozšírené, okovanie vajec. V okolí Bardejova robili vajcia drevené.

Pôvodne sa zdobili predovšetkým varené biele slepačie vajíčka s pevnou škrupinou z jarnej znášky. Na bielej škrupine výzdoba vynikla viac ako na hnedastej či pieskovcovej, hoci vajíčka týchto farieb boli pevnejšie, tvrdšie a pracovalo sa s nimi jednoduchšie. Menej často sa v minulosti zdobili vyfúknuté vajcia inej domácej hydiny (husi, kačky), najnovšie sa zdobia aj veľké pštrosie vajcia. Vajíčka holubov, perličiek či poľných vtákov sa na Slovensku zdobili ojedinele, podobne v menšej miere sa vyskytovali aj vajíčka z dreva, zo skla, z keramiky a kovu, aj to len v oblastiach, pre ktoré boli dané materiály typické.

Na zdobenie sa používali rôzne druhy farbív. Ich výber závisel od miestnych podmienok a tradícií. Do začiatku 20. storočia sa používali spravidla odvary z rastlín a kôry stromov s rôznymi prísadami. Ešte aj v súčasnosti v niektorých oblastiach zdobia vajíčka farbivami získanými lúhovaním farebného krepového papiera či varením textílií, najmä kašmíru a hodvábu, s pridaním malého množstva octu či soli s cieľom dosiahnutia jasnejšieho alebo sýtejšieho odtieňa a najmä zabezpečenia trvanlivosti použitého farbiva.

Od začiatku 20. storočia začali byť prírodné farbivá nahrádzané kupovanými anilínovými farbami, ktoré boli kontrastnejšie a výraznejšie. A hoci prírodné farbivá pôsobia prirodzenejšie a nie sú ani zdraviu škodlivé, efektivita anilínových farieb, ako aj ďalších novodobých farieb (na drevo, textil, potraviny) ich z používania vytláča.

Rozšírené na našom území pri zdobení kraslíc voskovaním i batikovaním bolo používanie pravého včelieho vosku. Pri jeho nedostatku siahali výrobcovia po parafíne, stearíne alebo loji. Koncom 19. storočia sa začali vajíčka zdobiť aj sitinou – dužinou riečnej trávy, jačmennou či ovsenou slamou, farebným textilom, vlnou a bavlnkami. V drotárskych oblastiach bolo rozšírené zdobenie za pomoci medeného či postriebreného drôtu, na pár iných miestach aj kovu.

Z praktických a najmä hygienických dôvodov sa postupne upúšťalo od zdobenia varených vajec a v súčasnosti sa zdobia takmer výlučne len vyfúknuté vajíčka, nazývané výduvky. Výduvky sa pripravujú pred zdobením vyfúknutím obsahu surového vajíčka cez dva nerovnako veľké otvory na protiľahlých koncoch, ktoré sa spravia ostrým predmetom (nožíkom, šidlom, veľkou ihlou). Po pretrhnutí blanky, ktorá obaľuje obsah vajíčka, sa ním zatrasie a menším otvorom sa ústami pomaly vyfukuje.

Dnes však výrobcovia stále častejšie používajú na vyfúknutie obsahu vajíčka gumový balónik, čím sa ich práca zrýchľuje a zjednodušuje. Balónik priložia k menšiemu otvoru na vajíčku a veľmi opatrne ho stláčajú. Vyfúknuté vajíčka sa ukladajú do papierového obalu na vajíčka väčším otvorom dolu, aby mohli vytiecť aj posledné zvyšky.

Obsahu zbavené výduvky sa pred zdobením musia dôkladne odmastiť a očistiť. Umývajú sa v dažďovej alebo mydlovej vode, najnovšie s pridaním saponátu alebo octu na odstránenie mastných škvŕn na škrupine vajíčka, aby farba dobre a najmä rovnomerne chytila na celom povrchu. Nakoniec sa opláchnu čistou teplou vodou a nechajú sa zvnútra i zvonku dobre vysušiť.

Farebnosť

Charakter kraslíc určuje aj použitie farieb. A hoci dnes, ako už bolo spomínané, sa používajú najmä výraznejšie anilínové farby, v minulosti dominovali farby prírodného pôvodu. Obľúbené a rozšírené na celom Slovensku bolo farbenie vajec v odvare z cibuľových šupiek. Podľa množstva a intenzity prísad sa vytvárala široká škála odtieňov od hnedej cez hnedožltú až po červenú (pri použití červenej cibule). Červená bola v minulosti vo všeobecnosti najobľúbenejšou farbou rastlinného pôvodu na zdobenie kraslíc a pripravovala sa aj varením slivkového dreva či fuksie alebo lúhovaním roztlčenej pálenej tehly. K tradičným farbám patrila aj žltá, zelená a čierna. Žltá sa získavala varením kôry divej jablone, mladého obilia, najmä ovsa, rasce, zázvoru, lipového kvetu vo vode či lúhovaním šafranu v teplej vode alebo liehu. Zelená sa dosiahla varením jarnej oziminy, sena ďateliny, mladej trávy, špenátu, petržlenovej vňate alebo kôry mladej jelše. Načierno sa farbili vajcia roztokom zo sadzí a z hrdzavých klincov varených vo vode z kyslej kapusty, ale aj v odvare z jelšovej či dubovej kôry. V slabšom odvare z dubovej alebo jelšovej kôry s pridaním brezovej kôry sa vajíčka farbili nahnedo. Tmavohnedá farba sa získavala varením jelšovej kôry s pridaním zelenej skalice. Svetlohnedý odtieň dosahovali varením ruského čaju alebo kôry jablone. Oranžová a v niektorých oblastiach aj hnedá sa pripravovala varením šupiek červenej cibule, orechových listov a škrupín, slivkovej a brezovej kôry, ale aj rozomletého žita s pridaním pálenky. Ostatné farby – modrá, fialová – sa kupovali, hoci fialovú si vedeli pripraviť ľudia aj sami doma varením atramentových ceruziek, červenej kapusty a cvikly, a varením čučoriedok sa získal pekný odtieň prirodzene pôsobiacej modrej. Miešaním a kombináciou uvedených farieb dosahovali výrobcovia veľkú škálu odtieňov.

Techniky zdobenia

Nemenej dôležité pri zhotovovaní kraslíc sú techniky zdobenia, na ktoré sa viaže aj použitie potrebných nástrojov.

Voskovanie

Táto tradičná ornamentálna výzdoba sa nazýva aj maľovanie voskom či reliéfne voskovanie. Zásluhou reliéfnosti je táto technika výrazná a pôsobivá. Na Slovensku sa pri voskovaní používali zväčša viaceré farby, nie len jedna. Roztopený vosk, parafín či vosková pastelka sa za stálej teploty nanáša na škrupinu vajíčka pomocou špendlíka alebo trubičky. Špendlík nahradil v minulosti používané zaostrené drievko, husie brko alebo zápalku. Pri nanášaní vosku špendlíkom vzniká zväčša geometrický ornament, pri použití trubičky zas súvislejší rastlinný ornament, niekedy i s figurálnymi prvkami. Farebnosť sa pri tejto technike rozšírila s používaním anilínových farieb a mnohí výrobcovia obohacujú existujúcu škálu svojím vlastným prístupom, badateľným aj v ornamentálnej skladbe.

Batikovanie

Ide o najrozšírenejšiu a motivicky najbohatšiu techniku zdobenia vajíčok nielen na Slovensku, ale aj u susedných slovanských národov. Batikovaním sa dosahuje jednofarebná i zložitejšia viacfarebná ornamentálna výzdoba. Z technickej stránky ide o kombináciu farbenia a voskovania. Roztopený vosk či parafín sa nanáša na škrupinu vajca špendlíkom alebo trubičkou. Po následnom ponorení vajca do farby sa na miestach, kde nie je vosk, škrupina zafarbí a ornament po odstránení vosku zostane vo farbe škrupiny.

Na dosiahnutie farebného základného ornamentu sa vajíčko najskôr zafarbí, potom sa naň voskom nakreslia ornamenty a následne sa na určitý čas ponorí do octovej vody alebo vody z kyslej kapusty. Kyslá voda vybieli škrupinu na miestach, ktoré nie sú pokryté voskom. Opakovaním postupu nanášaním ďalšej série ornamentálnych prvkov voskom a farbením od najsvetlejšieho odtieňa po najtmavší sa dosahuje až sedemfarebný vzor.

Ornamentálna výzdoba je podobná výzdobe reliéfne voskovaných vajíčok. Aj tu vzhľad ornamentu určuje spôsob nanášania vosku na škrupinu vajíčka a použitý nástroj. Kedysi jednoduché pomôcky používané na nanášanie vosku na škrupinu sa postupne zdokonaľovali, čo sa odrazilo aj na kvalite ornamentu. Vajíčka zdobené zaostreným drievkom či husím brkom charakterizovala hrubá kresba a jednoduché motívy s prevažne geometrickým vzorom. Iný charakter má ornament nanášaný na škrupinu vajíčka pomocou trubičky. Pomocou nej sa vytvárajú rovnomernejšie a súvislejšie linky a motív sa nevytvára čiarkami, ale sa kreslí. Vzor na vajíčkach nanášaných trubičkou býva geometrický, rastlinný ale i figurálny. Vosk sa následne odstraňuje jemnou tkaninou.

Leptanie

Toto nenáročné zdobenie patrí k tradičným technikám, ale na Slovensku málo rozšíreným. V súčasnosti je skôr výnimočné. Táto technika je založená na postupnom odstraňovaní farby zo zafarbeného povrchu škrupiny. K najstarším spôsobom patrilo leptanie kyselinou mravčou vkladaním zafarbených vajíčok do mraveniska. Ako leptadlo sa však používal aj ocot a šťava z kyslej kapusty, neskôr aj kyselina dusičná či soľná, najnovšie Savo.
Leptadlo sa na vajíčko nanášalo zápalkou či husím brkom, neskôr špeciálnym skleným perom. Leptaním prírodnými surovinami sa vytvárali plynulé mäkké línie, ornament po chemických prípravkoch je tvrdší a kontrastnejší. Vajíčka sú jednofarebné, väčšinou červené, hnedé, zelené, menej často modré a fialové, ornament biely, zväčša so štylizovaným rastlinným alebo zoomorfným, zriedkavejšie geometrickým či grafickým motívom. Výzdobné prvky vychádzali z miestneho ornamentálneho fondu, zo starších kraslicových ornamentov, ale aj z tradičnej výšivky.

Vyškrabávanie

Pri tejto výzdobnej technike, ktorej sa pre náročnosť na čas, precíznosť i trpezlivosť venovali len najlepší výrobcovia, sa zafarbená škrupina odkrýva mechanicky. V prvej fáze sa vajce – podobne ako pri leptaní – zafarbí (zväčša na červeno, modro, zeleno, hnedo, fialovo či čierno), v druhej sa vyškrabuje ostrým nástrojom, a to buď zalomeným špicom nožíka, britvou alebo malým trojhranným pilníkom, ihlou, šidlom či žiletkou. Základom ornamentu, využívajúceho kontrast tmavého podkladu a svetlej vyškrabovanej plochy, sú krátke čiarky, ktoré sa postupne spájajú do väčších celkov. Ornament je rozložený po celej ploche vajíčka. Prevažuje rastlinný motív (kvety, vetvičky, lístky), niekedy doplnený figurálnymi a geometrickými prvkami či nápisom. Výsledný ornament je podobný rytine. Zvláštnosťou z podtatranských lokalít popri veršíkoch komponovaných do motívu srdca, v ktorých dievčina obdarovávanému mládencovi vyznáva svoje sympatie, ale aj vyčíta či žartuje, je častý výskyt prírodných tatranských scenérií.

Obväzovanie

Najjednoduchšou plastickou technikou zdobenia je obväzovanie bielych vajec listami zo stromov, trávou, kvietkami, lístkami ďateliny, petržlenovou vňaťou či jedľovými vetvičkami. Obviazané vajce sa zabalí do riedkej tkaniny a farbí sa v odvare. Po odstránení tkaniny a rastlinných prvkov zostávajú na ňom biele odtlačky, vytvárajúce pôvabný prírodný vzor.

Oblepovanie sitinou

Močiarna tráva sitina (Juncus conglomeratus) sa na účely zdobenia kraslíc pripravuje skoro na jar alebo na jeseň po dozretí, ale nesmie byť mladá ani prezretá. Jej zber si jednoducho vyžaduje značnú skúsenosť. Následne sa snehobiela dužina vytláča drievkom a tento základný materiál sa lepí riedkym cestom alebo škrobom na škrupinu. Sitina sa používa buď prirodzene biela, alebo zafarbená (farbí sa po vysušení vo vlažnej vode s rozpustenou farbou). Takto zdobené vajíčka sú pôsobivé, niekedy kombinované aj s farebnými korálikmi či inými materiálmi (kúsky textilu, papier, bavlnky).

Oblepovanie textilom, nitkami, farebným papierom

Použitie uvedených materiálov pri zdobení kraslíc je mladšieho dátumu a na vidiek sa rozšírilo z mestského prostredia. Touto nie veľmi náročnou technikou, ktorou sa postupne oblepí celý povrch vajíčka, sa nezafarbené výduvky s bielou škrupinou zdobia popri použití opletacieho materiálu len za pomoci lepu, malej kovovej špachtličky alebo kávovej lyžičky a ostrých malých nožničiek.

Oblepovanie slamou

Z pozdĺžne rozrezanej jemnej jačmennej alebo ovsenej slamy sa nožíkom odstráni prebytočná buničina, slama sa vyhladí a nastrihajú sa z nej drobné kúsky, predstavujúce základné ornamentálne prvky rôznej dĺžky a šírky (hviezdičky, štvorčeky, obdĺžniky, kolieska, kosoštvorce, pásiky). Pripravené kúsky sa pomocou špendlíka a pinzety lepia matnou stranou na zafarbenú škrupinu vajíčka, vytvárajúc tak pôsobivý kontrast prírodnej slamy a farebného podkladu. Ornament je spravidla geometrický a rastlinný, smerom k súčasnosti skladaný do pozoruhodných kompozícií z čoraz drobnejších detailov.

Odrôtovanie

Drôtuje sa medeným alebo postriebreným drôtom. Výrobcovia používajú pri práci strihacie kliešte, malé kliešte, kombinačky, malé nožničky, prípadne ihlicu. Podstatnú úlohu zohráva použitie vhodného drôtu – jeho hrúbka by sa mala pohybovať od 0,35 do 0,45 milimetrov. Na opletenie vajíčka treba približne 3,5 metra drôtu, v závislosti od základného vzoru opletania (šupinatý, špirálovitý, retiazkový).

Okovanie

V súčasnosti takmer zabudnutá technika okúvania kraslíc, ktorú ovláda len pár výrobcov (napr. Vít Pieš či Miroslav Homola), vychádza z tradície skúšok zručnosti mladých kováčskych tovarišov. Tí museli osadiť výduvok do kovových obrúčok a vyzdobiť ho maličkými ručne kovanými ostrôžkami, hviezdičkami, podkovičkami a úzkymi pásmi, upevňovanými na vajíčko pomocou malých klinčekov alebo špendlíkov. Niekedy sa vyfúknuté vajíčka plnili pieskom.

Perforovanie

Táto novodobá technika, nazývaná aj madeirovanie či dierkovanie (pretože dekór kraslice pripomína madeiru, tkaninu s dierkovanou výšivkou), ktorá šla ruku v ruke s rozvojom techniky, je na našom území z roka na rok obľúbenejšia. Povrch nezafarbeného, ale i zafarbeného vajíčka sa mechanicky perforuje malou vŕtačkou. Drobné dierky, lístky, srdiečka, hviezdičky, čiarky i oblúčiky výrobcovia domaľúvajú bielym alebo farebným voskom, využívajú však aj ďalšie tradičné výzdobné techniky, ako napr. vyškrabávanie či oblepovanie slamou. Jemný rastlinný a geometrický ornament, ktorý vzniká, je u každého výrobcu originálny, čo podnecuje ďalších záujemcov o perforovanie.

Kombinovanie techník

Podobne inšpiruje výrobcov kraslíc v posledných desaťročiach aj kombinovanie viacerých tradičných techník, napr. oblepovania slamou s voskovaním. Rozšírilo sa aj vďaka systematickej práci výtvarníkov ÚĽUV-u.

Vzorovanie

Samostatnou kapitolou je používanie vzorov. Výrobcovia zdobia kraslice často voľnou rukou, bez predkresľovania. Prevažujú motívy čerpajúce inšpiráciu v prírode, či už vyjadrené priamo figurálne, alebo geometricky za pomoci kombinovania základných prvkov, ako bodka, čiarka, krúžok, štvorček, obdĺžnik, kosoštvorček, vlnovka, špirála. Mení sa jedine funkcia motívov, od pôvodnej prosperitnomagickej sa dnes posúvajú k čisto estetickej, vyjadrujúcej v prvom rade výtvarné cítenie zhotoviteľa.

Vzor na krasliciach je buď pravidelný, alebo voľný. Vo voľnom usporiadaní sa rovnaké motívy neopakujú. V pravidelnom usporiadaní je badateľný rytmus, a to na základe viacerých kritérií, pričom určujúce sú predovšetkým tieto tri: či je vzor rozložený po celej ploche, alebo sa skladá z dvoch ústredných motívov na protiľahlých plochách, alebo rozdeľuje plochu na viac ako dve časti, a to pozdĺžnymi alebo priečnymi čiarami. Následne potom na kraslici dominuje buď vzor vytvorený pásmi čiar, alebo ústredný vzor na ploche vymedzenej čiarami.

Zdobenie vajec patrí ku kultúrnym archetypom. Archeologické nálezy zo starovekých pohrebísk v Prednej Ázii dokazujú korene zdobenia a obradového využívania vajec už v polovici 3. tisícročia pred n. l. Na dnešnom území Slovenska sú kraslice doložené z nálezísk v slovanských hroboch zo 7. storočia.

Kresťanstvo adaptovalo staroveký význam vajca ako symbolu života a znovuzrodenia v zmysle podobenstva zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V 12. storočí cirkev zaviedla svätenie vajec (benedictio ovorum). Farbenie a zdobenie škrupiny má korene v starobylej predstave o vajci ako symbole života a rastu i v darovacom charaktere tohto objektu. Aby sa zabezpečila prosperita a dobrá úroda, vajíčka sa jedli na jarných slávnostiach, kládli sa aj do prvej brázdy, do základov domu, používali sa ako účinný prostriedok v liečiteľských praktikách, pri veštbách a ďalších obradných úkonoch. Farbením a nanášaním znakov, ktoré zodpovedali dávnej ideológii, na povrch vajca sa sledovalo zvýšenie jeho magickej sily.

Praktiky obetovať a najmä darovať vajíčka pretrvávajú do súčasnosti. Vo veľkonočnom období sa vajíčka kládli na hroby (Hont, Novohrad, Gemer), ženy ich dávali svojim krstným deťom (stredné Slovensko), dievčatá na Veľkonočný pondelok na celom území Slovenska polievačom a šibačom ako dar lásky.

Načerveno zafarbené vajíčko pripomínalo kresťanom preliatu krv Ježiša Krista. Červená bola nielen farbou krvi, ale aj životodarnej sily. Symbolický význam mala i žltá či zlatá – farba slnečného žiarenia. Obväzovanie bielych vajec listami zo stromov, trávou, kvietkami, lístkami ďateliny, petržlenovou vňaťou či jedľovými vetvičkami patrí medzi staršie výzdobné techniky. Starou technikou zdobenia je maľovanie vajec voskom. Leptanie sa u nás rozšírilo v polovici 19. storočia. Len o niečo mladšia je technika vyškrabovania, rozšírená na našom území v druhej polovici 19. storočia. Zdobenie vajec odrôtovaním v minulosti súviselo s drotárstvom, no v posledných desaťročiach badať renesanciu tejto techniky. Oblepovanie vajíčok sitinou, slamou, textilom i farebnou vlnou patrí k mladším technikám výzdoby. Novou technikou výzdoby vajec je ich perforovanie.

Od druhej polovice 20. storočia tradičné techniky výzdoby postupne (s nerovnakou intenzitou v jednotlivých regiónoch) nahrádzajú nové materiály, techniky i celkom nové ornamentálne vzory. Stále častejšie sa objavuje maľovanie vajíčok vodovými, temperovými či olejovými farbami, lakom i tušom, fixkami, ako aj oblepovanie rôznofarebným umelým textilom a papierom, čo odborníci v tejto oblasti klasifikujú ako úpadkové zdobenie. Stále však existuje dostatok výrobcov, ktorí zachovávajú i citlivo modernizujú tradičné techniky výzdoby s využitím odskúšaných materiálov, vzorov i pomôcok.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby sa stará od svojich počiatkov aj o zachovanie a rozvíjanie tejto oblasti ľudovej umeleckej výroby. Od roku 1956 sa veľkonočné vajíčka ako ľudový výtvarný prejav stali súčasťou výskumných úloh jeho vedeckých pracovníkov a následne výtvarných posunov prostredníctvom výtvarníkov. Výskumom kraslicovej tvorby sa v ÚĽUV-e zaoberal predovšetkým Adam Pranda. Jeho práca poslúžila ako podklad aj pre diafilm, v ktorom boli zaznamenané technologické postupy zdobenia kraslíc, či pre polhodinový dokumentárny film Slovenské kraslice z roku 1973.

Účinnou motiváciou pre výrobcov kraslíc boli každoročne sa opakujúce výstavy a súťaže vo výrobe kraslíc, ktoré ÚĽUV organizoval na rôznych miestach Slovenska. Desiatky hodnotných kraslíc sa takto dostali do zbierok múzeí ako doklady umeleckého majstrovstva a tvorivých schopností výrobcov druhej polovice 20. storočia. A v trende odborného usmerňovania výrobcov a pomoci s odbytom, hoci už nie v takom veľkom objeme ako kedysi, pokračuje ÚĽUV vďaka systematickej práci svojich zamestnancov do dnešných dní.

Plejáda krasličiarov, ktorých plodná spolupráca s ÚĽUV-om posúva túto tradičnú výrobu stále vpred, je nesmierne široká a menovite dostupná v zozname výrobcov v encyklopédii ÚĽUV-u: . Vzhľadom na obľúbenosť zhotovovania kraslíc a systematickú prácu ďalších kultúrnych organizácií je však menoslov vynikajúcich výrobcov ešte širší. Aj to dáva do budúcnosti nádej, že táto prastará výroba nezanikne a udrží si atribúty vysokej umeleckej kvality.