Čepiec, začiatok 20. storočia. Vydatá žena si na úšes (chomúty) zakladala čepiec. Čepiec bol z domáceho tenkého konopného alebo ľanového plátna, prípadne z kupovaného hrubšieho bavlneného plátna. Skladal sa z predničky a dienka. Obe časti boli vyšité červenou krížikovou alebo hladkovanou výšivkou. Červeno vyšívané čepce nosili mladšie aj staršie ženy. V období smútku nosili čepce, ktoré boli vyšívané čiernou alebo modrou farbou. Do smútočného čepca sa tiež čepčila mladucha. Doma alebo pri práci na poli mohla žena chodiť iba v čepci. Mimo domu musela mať na čepci ešte previazanú šatku.