Čepiec, prvá polovica 20. storočia. Základ úpravy hlavy vydatej ženy tvoril účes z dvoch vrkočov obkrútených okolo hlavy a do nich zastoknutá podložka do účesu zhotovená z drôtu, obšitá bielym plátnom a vypchatá perím (obálenka). Na účes sa založil čepiec z bieleho tylu, ktorý bol vyšívaný strieborným a zlatým šíkom a farebnými bavlnkami. Predný okraj čepca zdobili cangle – jemná čipka. Čepiec dopĺňala vzadu uviazaná veľká mašľa z kvetovanej stuhy so zlatými strapcami na koncoch. V prvej polovici 20. storočia čepce nosili najmä mladé ženy po svadbe. Čepiec patril k slávnostnému odevu. Staršie ženy mali cez čepiec ešte uviazanú šatku. Vo všedné dni ženy v tomto období čepiec už nenosili.