Dlhá šatka
Dlhá šatka, prvá štvrtina 20. storočia. Mladá žena po sobáši mala na čepci uviazanú dlhú šatku, ručník. Dlhá šatka o rozmeroch 32×150 cm bola zhotovená z jemného bieleho batistu alebo perkálu. Na každom konci bola vložený širší pás vyšívaného bieleho tylu. Zakladala sa tesne na okraj čepca a oba konce sa vzadu drobno naskladali. Naskladané konce sa previazali ozdobnou stuhou a šnúrkou s kystkami. Následne sa konce šatky ešte raz previazali na mašlu. S takto upravenou hlavou išla mladá žena po prvý raz po sobáši na úvod, vádzku. Nosila ju vo sviatočné dni do narodenia dieťaťa, nie však dlhšie ako jeden rok.