Šatka, prvá polovica 20. storočia. Postup viazania šatky (ručníka) z bavlnenej látky – etamínu. Šatka sa pred úpravou tuho naškrobila, vyhladila a uhlopriečne preložila. Po založení na hlavu sa na zátylku uviazala a upravila do podoby pripomínajúcej čepiec. Pod takto uviazanú šatku si ženy čepiec nezakladali. Šatku nosili vo všedné i sviatočné dni nielen vydaté ženy, ale aj slobodné dievčatá. Nosili ju po celý týždeň. Po týždni nosenia ju oprali, naškrobili a opäť uviazali. Každá žena mala niekoľko desiatok šatiek. Novšie nosila vo sviatočné dni a staršie vo všedné dni.