Sukňa, začiatok 20. storočia. Sukňa (puátená sukňa) je ušitá zo siedmich pôl modrotlače z domáceho ľanového plátna. Siaha takmer po členky. Okrem sukieň z modrotlače na domácom ľanovom plátne sa nosili aj turčianske sukne z modrotlače na tenšom bavlnenom plátne. Neboli však veľmi oblúbené, lebo farba na nich viac púšťala. Domáce plátno sa nosilo farbiť k farbiarovi vo Veličnej. Pre obec boli charakteristické biele, bielomodré a zelené vzory. Vo sviatočné dni sa nosili nové, raz či dva razy opraté sukne, ktoré sa mangľovali. Vo všedné dni sa nosili staršie, obnosené sukne, ktoré sa už nemangľovali.