Svadobný odev ženícha, začiatok 20. storočia. Ženích má oblečenú košeľu z doma tkaného tenkého ľanového plátna a nohavice (nohavky) z kepra (drilichu). Odev dopĺňa lajblík z jemného čierneho súkna, zdobený výšivkou a drobnými kovovými gombíkmi, pod ktorými sú upevnené kystky z červenej vlny. Znakom svadobného odevu ženícha je dlhá úzka šatka (ručník) uviazaná cez hruď a ozdobné pierko na klobúku. Podobnú dlhú úzku šatku (družbovský ručník) mal aj prvý družba. Ostatní družbovia mali šatky z bieleho plátna, na ktorom boli našité kúsky stúh, šnúrok a čipiek.