Svadobný odev mladuchy, koniec 19. storočia – rekonštrukcia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bola ideálom ženskej krásy plnšia postava, preto sa niektoré odevné súčiastky vo svadobnom odeve znásobovali. Oblieklo sa dvoje rukávcov, jedny spodné, nezdobené, a druhé vrchné, zdobené výšivkou. Na rubáš (spodník) si mladucha obliekla dve až tri sukne so živôtikom, pričom najvrchnejšia nebola z ľanového plátna, ale z damašku. Charakteristickým znakom svadobného odevu mladuchy bola parta, ktorej nosenie začalo zanikať už koncom 19. storočia. Nahradil ju veniec z umelých kvetov so závojom. Ďalším znakom svadobného odevu bola odevná plachta (prestieralo), zhotovená z dvoch pôl plátna spojených pásom čipky, ktorú mala mladucha prehodenú poza chrbát a predlaktia.