Sviatočný odev ženy, začiatok 20. storočia. Žena má oblečené rukávce, kosuľu s majkietkami, taclami, dve farebnú spodné sukne, a na nich bielu spodnú sukňu, spodník, vrchnú modrotlačovú, farbionu sukňu a kašmírový živôtik, pruclik. Na hlave má sviatočný sieťovaný čepiec. K tradičnému odevu v Suchej Hore nepatrila zástera. Ideálom krásy bola žena plných bokov, preto si ženy, najmä vo sviatok obliekali viacero spodných sukieň. Na časové zaradenie odevu poukazuje čepiec, ktorý sa začiatkom roka nosil už len výnimočne a dĺžka sukní, ktoré siahajú po členky. V priebehu prvej polovice 20. storočia sa dĺžka sukne skrátila takmer pod kolená.