Sviatočný odev ženy, druhá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený rubáš, blendačku, rukávce, oplečie, červenú súkennú sukňu, širokú bielu zásteru, fartuch a modrý súkenný živôtik, lajbik. Na hlave má uviazanú veľkú bielu kašmírovú šatku, tibetovu chustku. Takto zvykli byť oblečené ženy vo sviatočné dni v letnom období. Na časové obdobie poukazuje materiál širokej zástery, ktorá je z madeiry – plátna vyšívaného bielou dierkovou výšivku. Pôvodne boli biele zástery zo záclonoviny. Druh opásanej sukne určoval charakter ďalších súčiastok odevu, zástery a živôtika. K súkennej sukni sa opásavala len biela zástera a obliekal len modrý živôtik.