Sviatočný odev mladej ženy, prvá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečené rukávce, oplecko, rubáš, pentlík, oboje z domáceho bavlneného plátna, kožuštek, kožušanku, vrchnú sukňu, kidľu a širokú zásteru, fartuch, oboje z modrotlače. Na hlave má založený čepiec. Takto zvykla byť oblečená mladá žena na druhý deň po svadbe. Kožuštek dokladá, že svadba sa konala v zimnom období. Vykasaná predná pola sukne naznačuje, že už ide o všedný deň lebo vykasaná sukňa sa nosila najmä vo všedné dni. Ideálom ženskej krásy bola žena plných bokov, zvykli si preto ženy obliecť naraz viacero rubášov alebo pôvodne vrchných sukieň a až na ne rubáš aby keď sa vykaše sukňa, bol ho vidieť.