Sviatočný odev ženy, prvá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečené rukávce, kosuľu, ušitú z tenkého bavlneného plátna, mušelínu, dve spodné plátenné sukne, fartuski, vrchnú sukňu z červeno-bielo pásikavého kanafasu so súkenným živôtikom, kabotkom a čiernu glotovú zásteru, zopasku. Na hlave má založený čepiec. K úplnosti sviatočného odevu by ešte patrila cez čepiec uviazaná veľká biela šatka, v lete z tylangru a v zime z kašmíru. Pôvodne ženy nosili rubáš, blendacku, ktorý v priebehu prvej štvrtiny 20. storočia vystriedali spodné sukne, fartuski. Viacero spodných sukieň sa obliekalo preto, lebo ideálom ženskej krásy bola žena plných bokov a v zime tiež preto, lebo bolo ženám teplejšie.