Účes vydatej ženy, začiatok 20. storočia. Omotané pramene vlasov v podobe oblúka či kruhu zostali visieť vpredu a bolo možno pokračovať v ďalšej úprave. Hotový oblúk (kotúčka) sa spred tváre zvihol až na temeno a upravil sa do výsledného tvaru mierne prehnutého štvorca alebo obdĺžnika s oblými rohmi. V prvej štvrtine 20. storočia takto upravený účes na hlave pridŕžal len napevno uviazaný čepiec. V druhej štvrtine 20. storočia sa účes robil väčší a voľnejší, preto sa o hlavu priväzoval bielou alebo čiernou šnúrkou. Súčasne sa namiesto kotúčky začala používať podložka do účesu, drót. Podložka bola zhotovená z hrubšieho, do príslušného tvaru zohnutého drôtu, ktorý bol obalený kúdeľou omotanou bielou tkanicou.